Potrebujeme viac ľudí so znalosťou základov ekonomického myslenia

Budúcnosť ľudstva a civilizácie závisí od rozšíreného pochopenia a rešpektu princípov ekonómie. Tento varovný odkaz ekonómov Ludwiga Misesa a Israela Kirznera je nanajvýš aktuálny aj dnes, v menšom rozsahu aj u nás. Aj na Slovensku preto potrebuje slobodná a prosperujúca spoločnosť čo najviac aktívnych ľudí so zdravým ekonomickým myslením, ktorí nebudú podliehať ekonomickým mýtom a omylom.

Nebezpečná ekonomická negramotnosť

V tomto kontexte mám obavu o budúcnosť dosiahnutej úrovne slobody a prosperity na Slovensku, hoci nedostatočnej a obmedzenej. Klesá totiž podpora trhového kapitalizmu s univerzálnymi pravidlami slobodnej spoločnosti a naopak rastie podpora prvkov a podôb socializmu a kolektivizmu. Je to odrazom rozširovaného neporozumenia fungovania civilizovanej spoločnosti a nefungovania jej protikladov. A to podľa mňa vyplýva aj z prehlbovaného nepochopenia alebo nerešpektovania ekonomických zákonitostí.

Nízka úroveň ekonomického poznania a schopnosti ekonomicky myslieť u mnohých ľudí na Slovensku sa prejavuje deformáciami v ich myslení a konaní v osobnom, pracovnom aj vo verejnom živote. Tie sú často živené ekonomickými mýtmi a omylmi. Najnebezpečnejšia aj pre ostatných a celú spoločnosť je neznalosť základov ekonomického myslenia s verejnými dôsledkami, napríklad na výsledky politických volieb, rozhodnutí politikov a zaťaženie daňovníkov.

Ekonomicky negramotní ľudia viac otvárajú dvere populistickým návrhom politikov, napríklad keď volia politikov, ktorí na úkor tvorcov bohatstva, čistých platcov daní a budúcnosti výraznejšie zvyšujú verejné výdavky, dlh štátu a intervencie do ekonomiky a životov ľudí. Dávajú väčšiu moc politikom nad našimi životmi a financiami. Najväčšou hrozbou u nás sú dnes politici vládnej koalície. Tí posilňujú intervencie štátu, autoritársky populizmus, kolektivistickú a antikapitalistickú mentalitu a finančnú záťaž ľudí. A pritom pília civilizačný konár, na ktorom sedíme.

Širšie pochopenie základov ekonomického myslenia by bolo účinnou, aj keď určite nie jedinou, odpoveďou. Posilnilo by napríklad imunitu voči podliehaniu a šíreniu ekonomických mýtov a omylov. Pripomeniem tak základné ekonomické princípy a zákonitosti, ktoré vyvracajú časté a spoločensky nebezpečné mýty a omyly. Umožňujú pochopiť fungovanie reálneho sveta okolo nás, teda konanie ľudí, ich ekonomické voľby, koordináciu a spoluprácu v spoločnosti so vzácnymi zdrojmi.

Ekonomické princípy vs. ekonomické mýty a omyly

Ich východiskom je schopnosť posudzovať aj nezamýšľané dlhodobé a nelineárne dôsledky, ako to opísali majstri v búraní ekonomických mýtov, Frédéric Bastiat a Henry Hazlitt. Bastiat upozornil, že základom ekonomického náhľadu je „brať do úvahy aj tie účinky, ktoré je nutné predvídať, nielen tie viditeľné“ a Hazlitt poukázal na to, že „umenie ekonómie a ekonomického myslenia spočíva v skúmaní nielen bezprostredných, ale aj dlhodobých dôsledkov daného činu alebo opatrenia a spočíva v sledovaní tohto dopadu nielen na jednu skupinu, ale i na všetky ostatné skupiny v spoločnosti“.

Toto vyvracia častý omyl posudzovania len priamych krátkodobých dôsledkov opatrenia a/alebo posudzovania jeho účinkov iba na jednu skupinu. Zároveň umožňuje pochopiť neintuitívnu a nelineárnu podobu ekonomických dôsledkov politických rozhodnutí, napríklad zvýšenie nezamestnanosti a zníženie príjmov najmenej kvalifikovanej pracovnej sily po zavedení alebo zvýšení minimálnej mzdy.

V tomto ohľade je dôležité pochopenie toho, že základným ekonomickým princípom je relatívna vzácnosť, teda že všetky ekonomické statky sú obmedzené, a to vzťahom dopytu a ponuky na danom mieste v danom čase. V ekonomike má všetko svoju hodnotu. Každý tovar, každá služba má náklady. Politici to však často ignorujú a potvrdzujú bonmot Thomasa Sowella, že „prvou lekciou ekonómie je vzácnosť a prvou lekciou politiky je nerešpektovať prvú lekciu ekonómie “. Šíria tak Miltonom Friedmanom sformulovaný „mýtus obeda zadarmo“ a živia ilúziu o darčekoch bez nákladov niekoho. Netýka sa to len obedov a vlakov „zadarmo“, ale napríklad aj všetkých verejných výdavkov financovaných z deficitu, „na sekeru“.
Tak ako obed, tak ani vládny program nie je zadarmo. Nezaplatí ho vláda a ani priamo jeho užívatelia, ale daňovníci, aj spotrebitelia (vo vyšších cenách). „Niečo za nič“, o to viac ak je poskytované z cudzích peňazí, deformuje pohľad na ekonomickú hodnotu statku, spôsobuje nižšiu zodpovednosť a väčšie plytvanie jeho užívateľov, neefektívnosť, nižšiu kvalitu a dodatočné náklady.

Ďalším princípom v ľudskej spoločnosti je princíp individuálneho konania s vlastným záujmom. Z podstaty človeka vyplýva individualizmus. Iba jednotlivci sa priamo a dobrovoľne rozhodujú a vo svete vzácnosti musia robiť ekonomické voľby: voľby medzi vzácnymi prostriedkami s alternatívnymi použitiami. Nesú pritom zodpovednosť, riziko a dôsledky za svoje činy, teda aj náklady, vždy v podobe nákladov obetovaných príležitostí. To je ďalší kľúčový ekonomický princíp, ktorý je spojený s individuálnym konaním človeka vo svete vzácnosti. Rozhodnutia jednotlivcov majú na rozdiel od kolektívnych priamu spätnú väzbu a možnosť poučenia. Platí to vtedy, ak vláda nesníma z ich pliec túto zodpovednosť, napríklad v prípadoch strát či krachu firmy alebo osobných financií, a nevytvára morálny hazard.

Ekonomický pohľad od Adama Smitha nám zároveň pripomína, že ľudí ku konaniam v ekonomike ženie prirodzená túžba zlepšiť svoje životné podmienky a životné podmienky svojich detí a motivácia sebalásky, resp. vlastného záujmu. Sledovania vlastných záujmov však musia byť obmedzené univerzálnymi pravidlami slobodnej spoločnosti, čiže uskutočňované bez donucovania a poškodzovania iných, najmä na životoch, vlastníctve a dohodách, tak ako to zdôrazňovali Adam Smith či Friedrich Hayek.

Naopak, kolektivizmus s deklarovaným verejným záujmom je omylom predstavy základu spoločnosti. Nerešpektuje ľudskú prirodzenosť, pretrháva individuálnu zodpovednosť za dôsledky konania človeka a dáva väčšiu moc do rúk politikom, čím vytvára systémové riziko pre slobodu a prosperitu ľudí.

Spolupráca a koordinácia mnohých jednotlivcov s vlastnými záujmami je pritom v spoločnosti možná a prospešná prostredníctvom dobrovoľných trhových výmen. Rešpektovanie princípu spoločenskej spolupráce a koordinácie vďaka trhu, obchodu a ich predpokladom v mantineloch základných pravidiel umožňuje pochopiť, že trh a obchod sú obojstranne a celospoločensky prínosné. Sú „hrou s pozitívnym súčtom“, v ktorej „neviditeľná ruka“ usmerňuje konania ľudí k prospechu aj pre ostatných a pre spoločnosť. V dobrovoľnej výmene vymieňajú obidve jej strany pre seba niečo menej hodnotné za hodnotnejšie, napríklad dovozca sumu peňazí za dovezený tovar. A následne môžu vďaka tomu nezámerne prispievať k zlepšeniu životných podmienok iných, napríklad spotrebiteľov.

Pochopenie tohto princípu vyvracia omyl vnímania trhu a obchodu ako „hry s nulovým súčtom“, podľa ktorého jedna strana dobrovoľnej výmeny získava na úkor druhej. Na tom stoja a padajú politiky protekcionizmu, ekonomickej sebestačnosti či návrhy na väčšie zdanenie bohatších. Tie sú vo výsledku „hrou s negatívnym súčtom“ s najhoršími nezamýšľanými dôsledkami na ľudí strednej a najnižšej vrstvy. Napríklad väčšie zdanenie bohatých podnikateľov zvýši ich náklady, náklady podnikania, ale záťaž nakoniec nesú v podobe vyšších cien ich zákazníci. A bude to tiež obmedzovať produktívnu zamestnanosť a výšku miezd. Iný príklad sú clá. Tie nepoškodzujú len zahraničných obchodných partnerov, ale aj domácu ekonomiku nižšou konkurenciou a poklesom produktivity podnikov a najviac vyššími cenami a menším výberom produktov spotrebiteľov.

Aj regulácie ceny spôsobujú celkové negatíva, navyše s celoplošným dosahom. Ide o ekonomicky najškodlivejšie regulácie. Ceny sú totiž nenahraditeľným koordinátorom ekonomických aktivít ľudí, signálom a nosičom zdieľania informácií o relatívnej vzácnosti ekonomických statkov a kompasom ekonomickej kalkulácie, ako aj náhradou chýbajúcich znalostí ľudí vo svete rozptýlených poznatkov a pamäťou ekonomických hodnôt. Cenové regulácie tak odporujú zákonom dopytu, ponuky a relatívnej vzácnosti, obmedzujú slobodné konania ľudí, posilňujú vplyv štátu a zapríčiňujú ďalšie negatíva, pričom napríklad administratívne stanovené maximálne ceny spôsobujú nedostatok statku.

V nadväznosti na tieto princípy sa dostávame ku kľúčovej ekonomickej otázke univerzálnych zdrojov neustáleho rastu bohatstva. Nie sú nimi, ako sa niekedy chybne myslí, spotreba, množstvo peňazí, vládne stimuly či prírodné zdroje. Potvrdzuje sa, že univerzálnym a konečným zdrojom dlhodobého rastu bohatstva sú realizované nekonkurujúce si myšlienky ľudí (inovácie a iné užitočné poznatky) v spoločenskej spolupráci a v podmienkach slobody, teda v dobrovoľných trhových výmenách s deľbou práce, s akumuláciou kapitálu pre spotrebiteľov a so spoločenskými inštitúciami trhového kapitalizmu a s univerzálnymi pravidlami slobodnej spoločnosti.

Civilizačné základy kapitalizmu vs. ilúzia socializmu

Prosperita a aj samotná existencia dnešnej civilizovanej spoločnosti sú tak možné len vďaka vyvinutým spoločenským inštitúciám a pravidlám. Tie dávajú ľuďom nenahraditeľné podnety a spätnú väzbu, aj na zlepšovanie a zvyšovanie bohatstva pri zväčšujúcej sa populácii. Z ekonomických inštitútov, ktoré sa vyvinuli procesom kreatívnej deštrukcie pokusov a omylov ľudí, sú to nielen trh (osobitne ceny), ale aj deľba práce, súkromné vlastníctvo (osobitne kapitálových statkov), konkurencia, zisky/straty a peniaze. Spolu s nimi sa vyvinuli aj základné univerzálne pravidlá, ktorých dodržiavanie, garantovanie a vymáhanie je tiež nutné pre prežitie a prosperovanie civilizácie. Týkajú sa predovšetkým rešpektu a ochrany slobody, života, vlastníctva, zmlúv a iných dohôd.

Životne nebezpečným omylom je nepochopenie a podkopávanie týchto civilizačných inštitúcií trhového kapitalizmu a pravidiel slobodnej spoločnosti. Nebezpečenstvo sa znásobuje, keď si ľudia neuvedomujú, že tieto inštitúcie a pravidlá sa vyvinuli a fungujú spontánne, teda že sú dôsledkom konaní a spolupráce ľudí, nie ľudského zámeru či sledovania vrodených inštinktov. Títo ľudia podliehajú omylu zámerného usmerňovania a riadenia iných jednotlivcov, ekonomiky a spoločnosti. Opierajú sa o nedôveru v ľudí a ich spoluprácu, vieru v účinnosť centrálnej autority a o nepochopenie spontánneho usporiadania civilizovanej spoločnosti.

Pre civilizáciu, slobodu a prosperitu je pritom najdeštrukčnejšie, keď sa v určitých formách a podobách realizujú predstavy spoločenských dizajnérov o socialistickej spoločnosti. Myšlienka socializmu totiž popiera spoločenské inštitúcie, univerzálne pravidlá a princípy, na ktorých stojí civilizácia. Socializmus vždy ekonomicky a morálne zlyháva a zlyhá v spoločenskej realite z dôvodu realizovania jeho definičných čŕt v spoločnosti: centrálne plánovanie a riadenie ekonomiky a znemožnenie ľuďom vlastniť kapitálové statky, teda čokoľvek, s čím by mohli podnikať.

Majme preto na pamäti nasledovné slová Misesa a Hayeka, dvoch hlavných predstaviteľov, ktorí argumentačne vyvrátili ilúziu socializmu v ľudskej spoločnosti. „Spoločnosť, ktorá si vyberá medzi kapitalizmom a socializmom, si vyberá medzi spoluprácou v spoločnosti a jej rozpadom. Socializmus je takou alternatívou kapitalizmu ako je pre človeka cyankáli alternatívou mlieka“ (Mises). „Spor medzi kapitalizmom a socializmom je otázkou prežitia“ (Hayek). K tomu ešte dopĺňam bonmot Hayeka, že „ak by socialisti poznali ekonómiu, tak by neboli socialistami“. A ak by ľudia poznali základy ekonómie, tak by v takej miere nepodliehali ekonomickým mýtom a omylom a nespochybňovali by civilizačné základy kapitalistickej spoločnosti.

Výzva pre ekonómov

Obraciam sa preto s výzvou pre vás, ekonómov, a teda aj na finančníkov a iných špecialistov v rôznych ekonomických odboroch: čo najzrozumiteľnejšie vysvetľujte a šírte podstatu ekonomických princípov ostatným. Samozrejme, rešpektujem, že to zvážite a prípadne to budete robiť podľa vašich nákladov obetovaných príležitostí, čistých výhod a demonštrovaných preferencií.

Poznatky pokročilej a aplikovanej ekonómie sú prospešné a užitočné, aj pri vzdelávaní ľudí pre ich hlbšie porozumenie čiastkových segmentov a súvislostí, napríklad pre pochopenie fungovania finančných nástrojov a obchodných praktík. Pre budúcu slobodu a prosperitu v spoločnosti je však kľúčové čo najširšie porozumenie univerzálnych ekonomických zákonitostí verejnosťou, intelektuálmi, politikmi a médiami. Prispelo by to k zníženiu verejnej podpory nebezpečných politík, ktoré sa opierajú o ekonomické mýty a omyly. Dôležitý je pritom aj dôraz na aspekt pokory. Odvolať sa dá na odkaz Petra Boettkeho, že „ekonómia nás učí pokore, pretože viac hovorí o tom, čo nemôžeme, ako o tom, čo môžeme robiť“ a Friedricha Hayeka, že „špecifickou úlohou ekonómie je ukázať ľuďom, ako málo vedia o tom, čo si myslia, že môžu v spoločnosti riadiť, dizajnovať“.

Súčasťou tejto výzvy je tiež ekonomickými argumentmi preukazovať podstatu fungovania a prospešnosti inštitúcií, princípov a pravidiel civilizovanej kapitalistickej spoločnosti a podstatu nefungovania a zlyhávania socialistického experimentu v ľudskej spoločnosti.

Príklady aktivít na podporu ekonomického myslenia

V tomto duchu sa snažím a spolu s kolegami a spolupracovníkmi Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) snažíme malým dielom napĺňať uvedenú výzvu viacerými aktivitami.

Príkladmi sú celoročné vzdelávacie kurzy Akadémia klasickej ekonómie (AKE) a Klasická ekonómia pre stredoškolákov(KEPS). Tie pozostávajú z každomesačných seminárov o ekonomickom myslení a jeho využití v dnešnej praxi. Ako lektor kurzov sa snažím ich účastníkom zrozumiteľne priblížiť podstatu myšlienok aj takých ekonómov slobody a študentov spoločnosti z minulosti aj súčasnosti, ktorých som spomenul v tomto texte, ako Adam Smith, Frédéric Bastiat, Ludwig Mises, Friedrich Hayek, Milton Friedman, Henry Hazlitt, Israel Kirzner, Peter Boettke a Thomas Sowell. Zatiaľ čo kurz AKE je otvorený pre všetkých záujemcov o ekonomické myslenie, tak KEPS je kurz základov ekonómie pre stredoškolákov. A pripravujeme aj prvý ročník ekonomického vzdelávacieho kurzu pre stredoškolských učiteľov.

Ďalšími aktivitami KI na podporu ekonomického myslenia sú projekty Conservative Economic Quarterly Lecture Series(CEQLS) a Deň daňového odbremenenia (DDO). Program CEQLS predstavuje cyklus prednášok a iných aktivít renomovaných osobností zo zahraničia na Slovensku o ekonomickom myslení a o aktuálnych ekonomických problémoch. Takou bola napríklad nateraz posledná prednáška Lawrencea Reeda Nebezpečné mýty a omyly: Ako hlúpe nápady ničia slobodu a prosperitu. Cieľom každoročného zverejňovania celkového bremena ľudí povinnými platbami a Dňa daňového odbremenenia je na druhej strane edukačne prezentovať ľuďom informácie o tom, aké je ich celkové bremeno povinnými platbami v roku, o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje verejná moc a koľko ich v danom roku približne stojí správa, prevádzka a ingerencia verejného sektora.

Spomeniem ešte dva širšie projekty KI, ktorých súčasťou je aj podpora ekonomického myslenia: súťaž „Študentská esej“, ktorá bola v minulom roku vyhlásená na tému Ako zatriasť Slovenskom a dostať ho na cestu prosperity, a projekt Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte. A nakoniec, aj prostredníctvom niektorých štúdií a publikácií sa zameriavame na ekonomické myslenie. Takými sú napríklad online zborník Odkaz Adama Smitha: Pohľady z Česka a Slovenska (2024), kniha Petra Boettkeho F. A. Hayek: Mysliteľ pre každé storočie (2020) a bude aj pripravovaný grafický román od Eamonna Butlera o Smithovej knihe Bohatstvo národov.

Záver

Na záver vyjadrujem nádej, že spoločne s vami, či už v priamej spolupráci alebo každý samostatnými aktivitami, postupne prispejeme k zvyšovaniu ekonomickej gramotnosti ľudí na Slovensku. Je to vo vlastnom záujme každého z nás, ktorí žijeme a chceme žiť v tejto krajine, aj s rodinami a s inými blízkymi. Aby sa preto nenaplnila moja a určite nielen moja obava o budúcnosť slobody a prosperity na Slovensku, tak potrebujeme aj viac a čo najviac ľudí so znalosťou základov ekonomického myslenia.

Článok bol pôvodne publikovaný v periodiku Slovenskej asociácie podnikových finančníkov Finančný manažér 1/2026.