Základy civilizovanej spoločnosti podľa Adama Smitha

Moju kapitolu v zborníku Odkaz Adama Smitha: Pohľady z Česka a Slovenska si môžete stiahnuť tu.

Záver (bez tabuľky)

V texte uvedené ekonomické a morálne základy nám tak prinášajú nezámernú užitočnosť. Vďaka viac alebo menej realizovaným myšlienkam Smitha a iných predstaviteľov klasického liberalizmu a spoločenským inštitúciám trhového kapitalizmu s pravidlami slobodnej spoločnosti sme sa za dve až tri storočia postupne pozdvihli na historicky najvyššiu životnú úroveň a slobodu, hoci nedostatočnú a obmedzovanú.

Za približne 200 rokov došlo k bezprecedentnému zbohatnutiu a zlepšeniu životných podmienok ľudí na Západe a postupne aj inde vo svete. Od roku 1820 sa spolu s 8-násobným nárastom počtu obyvateľov vo svete sa približne 13,5-násobne zvýšilo priemerné HDP na obyvateľa v porovnateľných cenách. V dôsledku toho klesol podiel počtu ľudí žijúcich v absolútnej chudobe z približne z vyše 75 % v roku 1820 na dnešných 9 %. A napríklad stredná dĺžka života sa vo svete zvýšila z necelých 30 rokov zo začiatku 19. storočia na 73,5 rokov v roku 2023. [1]

K tomuto bezprecedentnému zbohatnutiu došlo v nemalej miere vďaka motivujúcemu inštitucionálnemu nastaveniu podmienok podľa systému prirodzenej slobody Adama Smitha, ktoré postupne vytlačili demotivačne nastavené podmienky pre pokrok. Tie, ktoré boli bližšie obrazu sveta podľa Thomasa Hobbsa (Hobbes, 2017) [2]. Dochádza k nemu napriek rastúcemu rozsahu a intervenčnému vplyvu štátov. Kapitalistické sily zatiaľ prevládajú a výnosy, ktoré prinášajú ešte prevyšujú náklady, ktoré vyplývajú z vládnych zásahov. Civilizačný vietor tak je zatiaľ silnejší ako protivietor. Zvrátiť to však môže silnejší „protivietor“ pokračujúceho trendu posilňovania kolektivizmu a autoritárskeho populizmu.

Účinným zdrojom, ako by sme mohli zastaviť tento „protivietor“ a brániť a kultivovať životne dôležité princípy a spoločenské inštitúcie súčasnej civilizácie sú ekonomické a morálne posolstvá Smitha a iných politických ekonómov a filozofov slobody, napríklad Davida Humea, Edmunda Burkea, Friedricha Hayeka, Jamesa M. Buchanana a v súčasnosti pôsobiacich mysliteľov v duchu odkazu Adama Smitha: Petra Boettkeho, Vernona Smitha, Barta Wilsona, Deirdre McCloskey či Daniela Kleina.

Aj keď nie všetko je platné, čo Smith zanechal, tak v globále je práve jeho dielo kľúčovým myšlienkovým východiskom podoby dnešnej civilizácie. [3] Príkladom je vymedzenie nutných základov civilizovanej spoločnosti: trhovej ekonomiky a základných univerzálnych pravidiel komutatívnej spravodlivosti. Uvádza ich ako súčasť symbiózy spontánneho trhového poriadku, vedeného vlastným záujmom a neviditeľnou rukou a spontánneho poriadku mravnosti, založenom cez optiku nestranného pozorovateľa na rešpekte k ostatným. Obidva musia stáť na individuálnom rozhodovaní, dobrovoľnej spolupráci, osobnej slobode a zodpovednosti, odmietaní centrálneho rozhodovania o osudoch iných a existencii a vymáhateľnosti základných univerzálnych pravidiel.

Smith nás podložene varuje pred politickými snahami o usmerňovanie konaní ľudí a pred negatívnymi dôsledkami intervencií. A upozorňoval aj na škodlivosť prepojeností podnikateľov s politikmi, či politikmi umožnené právomoci cechov, ktoré vytvárali bariéry pre konkurenciu.

Zároveň zanechal učenie o univerzálnych zdrojoch bohatstva ako realizovaných myšlienkach v podmienkach spoločenskej deľby práce, akumulácie kapitálu a slobody. Spojenectvo ekonomického rastu a slobody zdôrazňoval opakovane. A zdôrazňoval nielen efektívnosť a ekonomickú prospešnosť obchodu a trhu, ale aj ich morálku, vrátane aj zmravňujúcich aspektov obchodu.

Ak pochopíme ekonomické princípy Smitha, tak nám to pomôže nepodliehať ekonomickým omylom a mýtom a neakceptovať ekonomicky nezmyselné prístupy ako protekcionistická politika, tzv. ekonomická sebestačnosť krajiny, ekonomika „nerastu“ (degrowth) či špeciálne zdaňovanie bohatých. Pomôže nám to vyhnúť sa prijatiu ilúzie o zdrojoch bohatstva v podobe napríklad spotreby, peňazí, prírodných zdrojov, či vládnych programov.

Nezanedbateľným odkazom Smitha aj pre súčasnosť je jeho dôraz na nutné spoločenské inštitúcie a podmienky na to, aby krajina prosperovala. Zahrnul medzi ne v ekonomike nielen trh, ceny, deľbu práce, ale napríklad aj konkurenciu, zisk, súkromné vlastníctvo a peniaze.

Upozorňoval aj na dôležitosť dodržiavania a garantovania základných univerzálnych pravidiel spravodlivosti a slobody, ktoré sú nutné pre prežitie civilizovanej spoločnosti. A zároveň poukazoval na priaznivé účinky uplatňovania iných cností a morálnych noriem.

O komplexnom a aktuálnom odkaze Smitha vypovedajú v skratke aj nasledovné dva citáty:

„Ak sa máme múdro rozhodovať, tak musíme porozumieť základným princípom Adama Smitha, ktoré vysvetľujú, ako môže vzniknúť a prekvitať zložitý systém bez vládnych zásahov, ako môžeme spolupracovať bez donucovania a pochopiť, prečo vládne intervencie spôsobujú toľko škôd.“ (Friedman, Friedmanová, 1992, s. 15)

„Smith mi pomohol pochopiť, prečo ľudia obdivujú politikov a ako je morálka zakotvená v podstate a štruktúre sveta.“ (Roberts, 2014, s. 5)

Adam Smith nám môže byť dnes v mnohom nápomocný. Buďme tak ako on študentmi spoločnosti a aj s pomocou jeho ideí rešpektujme, bráňme a kultivujme civilizačné základy kapitalizmu s univerzálnymi pravidlami slobodnej spoločnosti, vďaka ktorým zatiaľ žijeme v najlepších historických časoch.

** Poznámky:

[1] Prezentované priemerné hodnoty za celý svet sú pochopiteľne výsledkom rôzneho vývoja v jednotlivých krajinách. V mnohých krajinách Európy a Severnej Ameriky a postupne aj inde (ako vo východnej Ázii) došlo k podstatne výraznejšiemu zlepšeniu životných podmienok ako uvádzajú tieto priemerné hodnoty sveta. Podľa údajov databázy Maddison Project z roku 2023 sa od roku 1820 napríklad zvýšil reálny HDP na obyvateľa Írska takmer 45-násobne a USA 22-násobne (Bolt, Zande, 2024). Niektorí experti poukazujú na väčšie zbohatnutie. Napríklad James Otteson uvádza, že v USA sa od roku 1800 zvýšilo reálne HDP na obyvateľa 43-násobne pri 61-násobnom zvýšení počtu obyvateľov, pričom stredná dĺžka dožitia sa tam počas tohto obdobia zvýšila z 39 na 80 rokov (Otteson, 2018, s. 51). Podobne aj ekonomická historička Deirdre McCloskey, ktorá hovorí o Veľkom zbohatnutí a odkazuje na 40 až 100 násobné zvýšenie príjmov na osobu (McCloskey, 2010, Boettke, 2020, s. 209). br>

[2] „To či sa spoločenský život formuje sklonom ľudí k obchodovaniu a vymieňaniu“ slovami Adama Smitha alebo schopnosťou ľudí „znásilňovať, rabovať a plieniť“ slovami Thomasa Hobbesa, závisí od inštitucionálneho rámca, v akom sa spoločenský život odohráva. Ak hraničné výnosy z produktívnej špecializácie a nenásilnej a dobrovoľnej spolupráce prekračujú hraničné výnosy z kradnutia a konfiškovania, tak spoločnosť bude smerovať k smithovskému rozširovaniu obchodnej a občianskej spoločnosti. Ak sa kalkulácia prikloní na druhú stranu, tak preváži Hobbesov obraz „nebezpečného, brutálneho a krátkeho“ života. Väčšinu histórie ľudstva možno najlepšie charakterizovať ako hobbesovskú. Avšak počnúc „veľkým zbohatnutím“, ako tento rast prosperity nazvala Deirdre McClosky, nabrali dejiny ľudstva iný smer.“ (Boettke, 2020, s. 209)

[3] Jeho dielo je pritom súčasťou liberálno-konzervatívneho dedičstva civilizačných myšlienok z 18. storočia, kde ešte patria napríklad idey Humea, Burkea a Deklarácie nezávislosti. Na symbiózu liberálneho a konzervatívneho u Humea, Burkea a Smitha upozorňuje Daniel Klein pritom v predchádzajúcom texte zborníka.