Neregulujte ceny

Nielen pandémia, ale aj inflácia vyvoláva u ľudí opodstatnené obavy a u politikov neprimerané reakcie. Pri výročí „Víťazného februára“ tak politici v boji s ňou oživujú cenové regulácie. Ekonomické zákonitosti aj praktické skúsenosti pritom potvrdzujú ich škodlivosť.

Dnes sa množia návrhy opozičných aj koaličných slovenských politikov na kompenzácie a regulácie cien. Vláda Viktora Orbána už zmrazila ceny benzínu, nafty a niektorých potravín. Aktuálnym príkladom u nás je memorandum medzi zástupcami vlády a Slovenských elektrární o strope ceny elektriny pre domácnosti v rokoch 2023 a 2024, ktoré ide v protismere k ministerstvom hospodárstva navrhnutej liberalizácii cien energií. Politici opäť živia v ľuďoch deformované pohľady na ceny, zakorenené od socializmu a prehĺbené politikami vlád so Smerom. Mnohí akceptujú používanie cien ako nástroja sociálnej politiky a to, že politici majú ovplyvňovať ceny a kompenzovať im ich rast.

Lenže nedeformované ceny sú s individuálnym vlastníctvom a konkurenciou nutným predpokladom racionálnych ekonomických rozhodnutí a vzájomne prospešnej ekonomickej spolupráce ľudí, tým aj efektívneho fungovania ekonomiky a ich prosperity. Sú nenahraditeľným signálom a nosičom zdieľania informácií o relatívnej vzácnosti ekonomických statkov a kompasom a koordinátorom ekonomických aktivít ľudí. Nahrádzajú ich chýbajúce znalosti vo svete rozptýlených a čiastkových individuálnych poznatkov. A umožňujú im konať tak, ako keby mali väčšie znalosti ako by mohla mať jediná myseľ z centra bez trhových cien. Motivujú ich tiež k úspornosti, zhodnocovaniu zdrojov a ich presunom do hodnotnejšieho použitia, a to podľa ochoty spotrebiteľov za ne zaplatiť.

Cenové regulácie podkopávajú tento ekonomicky životodarný cenový mechanizmus. Odporujú zákonom dopytu, ponuky a vzácnosti, obmedzujú slobodné konania ľudí a zapríčiňujú ďalšie negatíva. Administratívne stanovované maximálne ceny spôsobujú nedostatok. Pri nižšej ako trhovej cene chcú spotrebitelia kúpiť viac, ale poskytovatelia sú ochotní ponúknuť menej statku. Obmedzujú tiež konkurenčné prostredie, investície a hospodárske výsledky poskytovateľov, tým aj kvalitu tovarov alebo služieb pre zákazníkov a mzdy ich zamestnancov. A ako v prípade minimálnych cien vedú k plytvaniu a nárastu aktivít na čiernom trhu. Aktuálnou hrozbou sú aj negatívne dosahy zmrazenia cien elektriny na energetický trh, Slovenské elektrárne, ich zákazníkov a aj daňovníkov. To ako náhrada za uvalenie dane z „nadmerného“ zisku Slovenských elektrární otvára vládam dvere pre obdobné zásahy voči nim alebo iným podnikateľským subjektom. Cenové regulácie tiež posilňujú vplyv štátu.

Mementom sú zlyhania cenových regulácií v praxi. Príkladom je socialistické Československo, kde neboli reálne ceny. Neexistovalo totiž súkromné vlastníctvo kapitálových statkov a politická elita určovala ceny „od stola“ ako rovnaké v celej krajine. Mnohé pritom udržiavala prostredníctvom regulácií a daní umelo nízke. Systémovým dôsledkom centrálneho plánovania a regulovania ekonomiky, osobitne stanovovania maximálnych cien, bola preto nedostatkovosť. Aj preto sa pre ekonomiky reálneho socializmu zaužíva pojem Jánosa Kornaia „nedostatkové ekonomiky“. Nedávnejšími príkladmi negatívnych dopadov cenových regulácií krajín, už bojujúcich s oficiálnou infláciou, sú Venezuela a Argentína. Postupne sa prejavujú i v Maďarsku po tom, ako tam v novembri 2021 vláda zmrazila ceny palív. Historické zlyhania cenových regulácií dokumentuje kniha Štyridsať storočí mzdových a cenových kontrol: ako nebojovať s infláciou.

Cenové regulácie sú vždy škodlivé, pričom v boji proti inflácii maskujú infláciu (prejav problému), ale neriešia jej príčiny (podstatu problému). Jednou z ekonomických lekcií februára 1948, iných historických skúseností a ekonomického myslenia pre súčasnosť je neregulovať nijaké ceny a nechať ich na dohody medzi predávajúcimi a kupujúcimi ľuďmi.

Komentár bol uverejnený v skrátenej podobe v časopise .týždeň 27. februára 2022 tu.