Neotvárajte dvere socializmu

Siedmeho novembra si pripomíname začiatok socialistického experimentu v Rusku a iných spoločnostiach a sedemnásteho jeho koniec u nás. Myšlienka socializmu sa však šíri ďalej a jej zmutované prvky a podoby opäť ohrozujú slobodu.

Mnohí totiž stále podliehajú omylu, že socializmus je dobrá myšlienka, ktorá bola len chybne zrealizovaná. Lenže zlyhanie socializmu v každej krajine bolo a je dôsledkom realizovania jeho inštitucionálnych charakteristík v spoločnosti: centrálneho plánovania, riadenia a regulovania hospodárstva a znemožnenia individuálneho vlastníctva výrobných prostriedkov a podnikania. A ich zabezpečenie a udržiavanie je možné len autoritatívnym riadením, regulovaním a iným donucovaním ľudí aj v ostatných oblastiach. Z DNA socializmu preto vyplýva nielen jeho neekonomický, ale i represívny, nemorálny, nespravodlivý, neslobodný a proticivilizačný spoločenský charakter.

Socializmus zlyháva, lebo vo svojej podstate protirečí základom civilizovanej spoločnosti ako osobná sloboda a zodpovednosť, trh a obchod, individuálne vlastníctvo a rešpekt k nemu, podnikanie a zisk či strata, konkurencia, peniaze, rodina, dodržiavanie dohôd, poctivosť, individualita a univerzálna ľudská dôstojnosť, rovnosť pred právom a panstvo práva. Protirečí tak aj ekonomickým zákonitostiam. V centrálnej ekonomike bez súkromného vlastníctva kapitálu nevznikajú reálne ceny a nie je možná racionálna ekonomická kalkulácia, tvorba a efektívne využívanie znalostí a spoločenská spolupráca jednotlivcov. Centrum ani nemôže poznať relevantné informácie a namiesto ľudí rozhoduje svojvoľne. Znalosti sú totiž v spoločnosti rozptýlené, decentralizované, využiteľné iba jednotlivcami a môžu byť objavované a tvorené len v podmienkach slobody a konkurencie.

Bez konkurencie a slobody voľby socialistický systém nemá spätné väzby, umožňujúce poučiť sa z chýb a zlepšovať podmienky. Aj preto vždy upadá. Stojí na snahe pretvoriť ľudí a morálku evolučne vyvinutej spoločnosti a vyvoláva kmeňové inštinkty, závisť, rovnostárstvo (okrem vyvolených), triedne konflikty, strach, masívne prerozdeľovanie vytvorených zdrojov a enormnú koncentráciu moci elity nad ostatnými občanmi. História potvrdzuje deštrukčné dôsledky realizovaného socializmu na ľudí a spoločnosť.

Reálnym rizikom dneška je akceptovanie čiastkových podôb socializmu. To je odrazom nielen nepochopenia alebo ignorovania podstaty socializmu, fungovania civilizácie a ekonomických zákonitostí, ale aj života v pasciach pohodlia a centrálne živených ilúzií, čo zapadá do varovania Huxleyho v románe Prekrásny nový svet. Ľudia sa tak výmenou za politicky deklarované riešenia bezpečnosti, kríz, externalít, „sociálnej spravodlivosti“, „klimatickej núdze“ či „národných záujmov“ dobrovoľne vzdávajú ďalších častí ich slobôd. Nič nie je pritom tak dlhodobo nebezpečné pre ich slobodu a prosperitu ako nezamýšľané dôsledky realizovania dobrých úmyslov politikov a technokratov v spoločnosti.

Posilňovanie právomocí a intervencií politikov a technokratov sa opiera aj o omyl zámerného usmerňovania a manažovania ekonomiky a spoločnosti, teda ľudí, ktorým odčerpávajú viac z ich zodpovednosti. A netýka sa to len rozširovania nárokov v rámci neudržateľného sociálneho štátu. Vplyv politikov a technokratov sa vďaka enormnému prílevu ľahko dostupných peňazí zväčšuje aj inde. Centrálne banky s expanzívnou politikou a v ekonomicky perverznom vzťahu s politikmi tak totiž živia nárast socialistických prvkov v dnešnej spoločnosti.

Aj dnes je preto dôležité vnímať chybnú podstatu myšlienky socializmu a škodlivé dôsledky jeho prvkov v súčasnosti a zároveň brániť a kultivovať slobodu (aj slova) a iné hodnoty civilizovanej spoločnosti trhového kapitalizmu s univerzálnymi pravidlami. Odkazom Novembra je aj to, aby sme neboli ako „uvarené žaby“ a aby sme sa zasadzovali proti návrhom, ktoré privierajú dvere slobody a otvárajú dvere socializmu.

Komentár bol uverejnený v časopise .týždeň 6.novembra 2021 tu.