Čas na reštart ekonomiky k prosperite

Letné dovolenky sa skončili, koronavírus sa ďalej šíri a nezamýšľané dôsledky vypnutia ekonomiky sa prehlbujú. Namiesto celoplošného núdzového stavu je najvyšší čas napríklad na systémový reštart ekonomiky k dlhodobej prosperite, potrebnej aj na boj s aktuálnym vírusom.

A čo na to vláda? Čaká sa na jej plán reforiem. Ten síce ministerstvo financií nezverejnilo v septembri ako avizovalo, jeho pracovná verzia však na verejnosť prenikla. Obsahuje napríklad dlhodobo sľubované výdavkové stropy a odstránenie predchádzajúcou vládou nastražených finančných mín – stropu dôchodkového veku a naviazania minimálneho dôchodku na priemernú mzdu. Neprináša však riešenia podstaty problémov v ekonomike. Ponecháva nadmerné daňové bremeno, pričom navrhuje žiaduce zníženie zdanenia práce kompenzovať zvýšením záťaže inými daňami ako daňou z nehnuteľností, spotrebných a environmentálnych daní. Neokresáva ani verejný sektor. Naopak, rozširuje ho a prináša nové výdavkové a regulačné programy, napríklad v oblasti nájomných bytov a tzv. zelenej ekonomiky.

Zapadá to do prerozdeľovacích pascí Európskej únie, ktorej vláda pošle tento dokument na schválenie. Vládou prezentované projekty budú financované z Fondu obnovy, na ktorý si EÚ bezprecedentne požičia 750 miliárd eur a výraznejšie sa posunie k fiškálnej, dlhovej a transferovej únii. Dôsledkom bude zvýšenie finančnej záťaže (aj cez avizované eurodane), morálneho hazardu, plytvania, neefektívností, vytlačovania súkromných investícií a deformovania konkurencie. Realizovanie tejto ilúzie z centra vytváraného bohatstva a pracovných miest podkope dnešnú a budúcu tvorbu zdrojov podnikateľmi a prosperitu a slobodu ľudí.

Reštart ekonomiky a cesta k dlhodobej prosperite si namiesto prerozdeľovania vytvorených zdrojov vyžadujú uvoľnenie priestoru na ich tvorbu: umožniť podmienky vyššej ekonomickej a celkovej slobody s univerzálnymi a vymáhateľnými pravidlami, ktoré ich garantujú a týkajú sa najmä vlastníckeho práva, zmlúv a iných dohôd. Vláda by sa tak mala zamerať nielen na právny štát, ale aj na menej štátu, daní a regulácií a viac konkurencie.

Znamená to znižovať celkové daňové bremeno ľudí, rozsah štátu a jeho intervencie, teda daňovú reformu, štrukturálne výdavkové reformy (najmä dôchodkovú, zdravotnícku a školskú) s nedeficitným hospodárením a s cieľom presmerovania finančnej zodpovednosti z vlád na jednotlivcov. V rámci toho by vláda mala redukovať daňovo-odvodové zaťaženie práce a deregulovať trh práce, napríklad liberalizovaním Zákonníka práce a zrušením zákonného inštitútu minimálnej mzdy.

Východiskom je, aby si ľudia uvedomovali podstatu problému veľkého štátu, jeho ingerencie a bremena, ktoré im spôsobuje. Tomu by pomohlo presunúť sociálne a zdravotné odvody zamestnávateľov na zamestnancov a zrušiť povinné príspevky zamestnávateľov na stravu a rekreáciu zamestnancov, odbúrať daň z príjmov právnických osôb (aspoň zdaňovanie zisku použitého na investície), iné podnikateľské dane a dotácie podnikateľom a znížiť DPH a spotrebné dane na prípustnú úroveň v EÚ.

Predpokladom skresávania rozsahu a vplyvu štátu je aj znižovanie počtu ľudí, ktorí sú z daní financovaní. Brzdami rozširovania štátu by mohli byť pravidlá, ktoré ústavne obmedzia právomoci vlády zdaňovať, regulovať a prerozdeľovať, napríklad podmienenie prijatia každého opatrenia zvyšujúceho daňové zaťaženie ústavnou väčšinou. Podstatnou a dlhodobo účinnou podmienkou takéhoto reformného presmerovania podmienok však je tlak verejnosti a médií na politikov.

Komentár bol uverejnený v časopise .týždeň 4.10.2020 tu.