Daňové priznanie a Leviatan

„Chladný marec pomaly končí, čas na daňové priznanie. Slabý žalúdočný kŕč mi pripomenie, že sa ma to týka..“, znejú slová piesne Slobodnej Európy. Každá daň sa nás týka, komplexná diskusia o nich však chýba.

Na Slovensku sa už dlho diskutuje len o výškach jednotlivých daní a iných parciálnych zmenách, nie komplexne o reforme daní a verejných výdavkov. A politici reagujú. Po daňových spŕškach ostatných troch vlád pod taktovkou SMERu vyšli rok pred parlamentnými voľbami dve menšie koaličné strany s návrhmi na zníženie vybraných daní a odvodov.

Vládam s ministrom financií Kažimírom nestačil veľký nárast daňových príjmov vďaka rýchlemu ekonomickému rastu. Zaviedli alebo zvýšili približne 20 daní a dvihli daňové zaťaženie. Bremeno daní ako administratívne vynútených platieb vzrástlo až na 63 %. Ekonomicky deštrukčný je najmä daňový hon na podnikateľov a obchodníkov, napríklad v podobe dočasných daňových licencií, zvýšenia dane z príjmov právnických osôb, zavedenia dane z dividend, z poistenia a rôznych odvodov, najnovšie z obchodných reťazcov.

Pripomeňme, že dane neplatia podniky, či obchody, ale vždy de facto jednotlivci. Dane z podnikania zvyšujú náklady podnikateľov, finančnú záťaž však nakoniec nesú v podobe vyšších cien ich zákazníci. Zdaňovanie kapitálu a jeho výnosov podkopáva investície, inovácie, tlmí produktivitu, deformuje produkčnú štruktúru a obmedzuje tvorbu zdrojov, tým aj miezd zamestnancov. A slovenská daň z príjmov právnických osôb vo výške 21% najviac zdaňuje zisky v strednej a východnej Európe.

Jej zníženie na 15 % ako ho navrhuje SNS by tak priaznivo pôsobilo na daňové zaťaženie a podnikateľské prostredie. Obdobne by tomu mohlo byť po znížení DPH na všetky potraviny na 10%. Klesli by náklady obchodníkov a ceny, ktorých nárast vyvolala práve Dankova „daň z jedla“. Chýbajú však výdavkové úspory, ktoré by zabránili rozpočtovému deficitu ako budúcej záťaži daňovníkov navýšenej o úroky, aj keď nižšia daň z príjmov môže ako po reforme v roku 2004 prinášať vyššie daňové príjmy.

Systémovým riešením by bolo razantne znižovať daňové bremeno, vládne výdavky a regulácie s cieľom prenesenia finančnej zodpovednosti za život a konanie ľudí z vlád na nich. Zrušenie nedávno zavedených podnikateľských daní, dane z príjmu právnických osôb (aspoň zdaňovania zisku použitého na investície) a dotácií podnikateľom by k tomu prispelo. Východiskom odbúravania sociálnych odvodov a redukovania sociálnych transferov je presun odvodov zamestnávateľov na zamestnancov. Pribrzdiť fiškálneho Leviatana vyžaduje aj znížiť počet ľudí financovaných štátom a DPH a iné spotrebné dane, ktoré ho menej viditeľne a účinne živia.

Základnou výzvou je zastaviť rast a vplyv Leviatana, ktorý rozhoduje o stále väčšom podiele nami zarobených peňazí. Prostriedkom sú podľa Jamesa Buchanana a Miltona Friedmana pravidlá, ktoré ústavne obmedzia právomoci vlády zdaňovať, regulovať a prerozdeľovať vytvorené zdroje. K dlhovej brzde by sa tak mohli pridať univerzálne ústavné výdavkové a daňové limity, napríklad podmienenie prijatia každého opatrenia zvyšujúceho daňové bremeno ústavnou väčšinou. Kľúčové je však, aby sa ľudia stotožnili s takýmito princípmi a aby vyvíjali tlak na politikov na nižšie vládne aktivity a dane.

Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Komentár bol uverejnený v časopise .týždeň 25.3.2019 tu.