|
|
|||
|
||||
Potrebujeme hnutie za slobodný obchod(dňa 22.10.2018 v sekcii články)
Duch protekcionizmu a ekonomického nacionalizmu sa zasa raz rýchlo šíri a vyvoláva obavy o prosperitu, bezpečnosť a slobodu ľudí. Odhaľovať podstatu problému takéhoto prístupu je preto opäť nanajvýš dôležité. Prezident USA Donald Trump prešiel od slov typu „obchodné vojny sú dobré a je ľahké v nich zvíťaziť“ k činom a jeho administratíva spustila sériu colných obmedzení dovozu, osobitne na čínske tovary. Odvetou sú, samozrejme, čínske clá. Politika protekcionizmu však zahŕňa aj kvóty na objem dovozu a zahraničnú produkciu, licencie a dotácie domácim výrobcom a vývozcom, či manipulovanie s menou na podporu vývozu. Reštrikcie obchodu v EÚ a najmä v Číne sú väčšie ako v USA. Práve Čína je dnes príkladom merkantilistickej politiky ekonomického nacionalizmu. Takáto politika selektívne zvýhodňuje domáce firmy, vysiela falošné signály o ich konkurencieschopnosti, a tým znižuje ich podnikavosť. Zároveň obmedzuje a deformuje konkurenciu a udržuje neproduktívne pracovné miesta. Dôsledkom dovozného cla je nižšia konkurencia na domácom trhu, pokles produktivity, inovácií, produktívnej zamestnanosti a vyššie ceny a menší výber produktov pre spotrebiteľov. Poškodzuje tak nielen zahraničných obchodných partnerov, ale aj ľudí v domácej krajine. Všetci sú porazení, okrem lobistov v čase podpory. „Obchodné vojny“ sú navyše zdrojom medzinárodných konfliktov. Protekcionizmus je aj proti logike ľudského konania a ekonomickým zákonitostiam. Pripomeňme, že obchodujú ľudia, nie štáty a že obchod je obojstranne prospešný. Obom zúčastneným prináša vyššiu ekonomickú hodnotu. Nositeľom ekonomickej hodnoty tak nie sú len peniaze, ale i vymieňané tovary. Politiky podpory „dobrého“ vývozu a obmedzovania „zlého“ dovozu, či „ekonomickej sebestačnosti“ sú ekonomicky nezmyselné a prosperitu podkopávajúce. Zdrojom bohatstva sú realizované myšlienky ľudí v konkurencii, odvíjajúce sa od deľby práce a obchodu. Obchod môže vďaka dynamickej relatívnej komparatívnej výhode efektívne fungovať aj vtedy, ak jeden z obchodných partnerov je vo všetkom produktívnejší ako druhý. Predpokladom je, že sa špecializujú podľa nižších nákladov obetovanej príležitosti – podobne, ako je pre riaditeľa firmy výhodnejšie firmu manažovať a na asistentskú činnosť si najať zamestnanca, hoci je v oboch činnostiach výkonnejší. Alternatívou protekcionizmu je slobodný obchod. Ten vždy zvýši produktivitu konkurenciu, prosperitu, bezpečnosť a slobodu ľudí. Existoval vo Veľkej Británii necelých sto rokov po zrušení obilninových zákonov v roku 1846 a dnes funguje napríklad v Hongkongu. Británia vtedy patrila a Hongkong patrí k najslobodnejším a najprosperujúcejším vo svete. K odbúraniu protekcionizmu v Británii prispelo hnutie za slobodný obchod Adama Smitha, Davida Ricarda a iných vplyvných mysliteľov. Dnes potrebujeme oživiť toto úspešné hnutie za slobodný obchod z druhej polovice 18. a prvej polovice 19. storočia. Nádejou sú množiace sa hlasy renomovaných ekonómov. Napríklad Steve Forbes, Arthur Laffer a ostatní z „Committee to Unleash Prosperity“ nedávno vyzvali Donalda Trumpa, aby pri vyjednávaniach presadzoval obojstranné nulové clá, subvencie a iné bariéry obchodu. Jednoduchšou možnosťou je zaviesť jednostranný slobodný obchod. To pre USA navrhoval Milton Friedman a pre Britániu presadzujú ekonómovia z „Economists for Free Trade“ a z viacerých britských think tankov.
Peter Gonda, riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika. Komentár bol uverejnený v časopise .týždeň 22.10.2018 tu. |
Index Texty -
články
-
e-texty
Prednášky pre verejnosťAkadémia klasic. ekonómie Výučba na VŠ Štúdie a publikácie Rozhovory a diskusie Odporúčané -
linky
-
knihy
FotoKontakt Životopis Info English |
|||
Copyright © 2006–2024 Peter Gonda, all rights reserved. Powered by Metafox CMS of Platon Group. |