Decentralizácia

Množiace sa bilboardy s tvárami a sľubmi napovedajú, že sa blížia voľby, tentoraz komunálne. Aj keď veľa voličov opäť pravdepodobne nepritiahnu, dôležitosť decentralizácie to neznižuje.

Decentralizácia má veľký význam pre slobodu a prosperitu. Do značnej miery to platí aj pre decentralizáciu správy vecí verejných. Niekedy môžu byť decentralizovanejšie administratívy dočasne väčším problémom pre ich občanov ako centralizovanejšie. V dlhodobom horizonte však centralizovanejšie politiky prinášajú väčšie systémové riziká a negatíva v praxi.

Výhody decentralizácie správy vecí verejných sa odvíjajú od jej spojenia s konkurenciou týchto administratívnych jednotiek. Tak ako je trhová konkurencia v prospech spotrebiteľov, tak je táto sprostredkovaná konkurencia v prospech daňovníkov. Prejavuje sa to najmä tam, kde došlo aj k fiškálnej decentralizácii, čo nie je prípad Slovenska.

V decentralizovanejších podmienkach môžu ľudia ľahšie uniknúť pred devastačným regulačným, daňovým a iným finančným zaťažením a premiestniť sa za prácou, podnikaním alebo presunúť svoj kapitál do priaznivejších oblastí. Pôsobí to ako spätná väzba pre politikov z ich chybných politík. Decentralizácia ich aj preto brzdí v daňových a regulačných chúťkach. Zároveň umožňuje inšpirovať sa výsledkami úspešnejších politík.

Decentralizovanejšie vlády sú tiež ľuďom viac na očiach, ktorí môžu jednoduchšie získavať informácie o ich plánovaných aktivitách a kontrolovať ich. Ľahšia kontrolovateľnosť tlmí netransparentné a korupčné rozhodovania politikov a byrokratov. Tie nie sú tak neúčinné ako centralizovanejšie. Viac odrážajú rozdielnosti podmienok a preferencií ľudí. Decentralizovaná politická správa má tiež silnejšie motivácie spoliehať sa na otvorený obchod a nezavádzať ekonomicky nezmyselné protekcionistické a dotačné politiky, napríklad vývozné subvencie lokálnym lobistom, či obdobu Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Decentralizácia správy vecí verejných vplýva aj na nižšie dane, menej regulácií a iných finančných bremien. Minimálne brzdí ich zvyšovanie. Zároveň ponecháva ľuďom viac slobody voľby a je brzdou koncentrácie moci a svojvôle politikov a záujmových skupín. Takto priaznivo pôsobí daňová konkurencia, ktorá vedie k nižším daniam a fiškálnej zodpovednosti napríklad vo Švajčiarsku, kde autonómne kantóny rozhodujú aj o daniach.

Decentralizácia a konkurencia správy vecí verejných prispeli aj k veľkému zbohatnutiu, zvýšeniu slobody a rozkvetu Európy. Jeho základy sa položili počas jej najväčšej politickej rozdrobenosti v 16. až 18. storočí. Politicko-inštitucionálna decentralizácia, konkurencia a secesia v spoločnom kultúrno-hodnotovom rámci napomohli slobodnému šíreniu myšlienok, vedy, obchodu, finančníctva, priemyslu, remesiel, či umenia. Rozkvet Európy bol zároveň možný vďaka napĺňaniu ideí ako osobná sloboda a individualizmus so zodpovednosťou, rešpekt k vlastníctvu a dohodám, rovnosť pred právom a trhová konkurencia s diverzitou.

Pre slobody a prosperitu ľudí sú aj dnes najdôležitejšie decentralizácie ekonomiky a spoločnosti, postavené na konaniach jednotlivcov, dobrovoľne spolupracujúcich s ostatnými. Najviac decentralizované systémy rozhodovania a konania ľudí tak sú v ekonomike trh a mimo ekonomiky rodina, či občianska spoločnosť, vrátane charity a komunitných aktivít. Pozitívnym trendom v súčasnosti je spontánne šírenie decentralizovaných aktivít ľudí, využívajúcich internet a novšie technológie, či napríklad možnosti zdieľanej ekonomiky. Odpoveďou na systémové problémy a riziká z centralizovaných prístupov na národných a nadnárodných úrovniach je tak decentralizácia.

Peter Gonda, riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika.

Komentár bol uverejnený v časopise .týždeň 23.9.2018 tu.