Deň daňového odbremenenia v roku 2016

Bratislava | 24. 8. 2016 - Vláda chystá zmeny v daniach, z ktorých viaceré budú znamenať, že ľudia siahnu hlbšie do svojich peňaženiek. Sú ekonomicky nezdôvodniteľné a neospravedlniteľné, najmä v kontexte už dnes nadmerného daňového bremena.

Celkové daňové zaťaženie totiž dosiahlo v minulom roku až 61,1 % z priemernej odmeny patriacej zamestnancovi. Deň daňového odbremenenia na Slovensku tak v tomto roku pripadol na 12. augusta (podľa aktualizovaného prepočtu). Je to deň, kedy slovenský pracujúci s priemernou mzdou začína zarábať na seba a nie na dane.

Podľa aktuálne zverejnených výsledkov prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) dosiahlo celkové daňové zaťaženie slovenského občana v roku 2015 až 61,1 % z priemernej hrubej odmeny patriacej zamestnancovi (viac v prílohe tlačovej správy). Zamestnancovi s priemernou hrubou mzdou (883 eur na mesiac) tak po zaplatení všetkých daní ostáva iba 38,9 % z nákladov práce (zodpovedajúcich takmer 1 230 eur), teda 478,5 eur na mesiac.

"Nadmerné bremeno daňovníkov na Slovensku výrazne odoberá z ich vlastníctva, deformuje alokáciu zdrojov a umelo mení a obmedzuje ekonomické rozhodnutia ľudí a vo veľkej miere znižuje ich disponibilné finančné prostriedky, úspory, investície, spotrebu, podnikanie, produktívne zamestnávanie a prosperitu,"; upozorňuje riaditeľ a ekonóm KI Peter Gonda a dodáva: "Ďalšie zvýšenie už i tak nadmerného daňového bremena by ešte viac poškodilo obyvateľov, podnikateľské subjekty a celkovo ekonomické prostredie. Akékoľvek zámery vlády zvyšovať dane alebo zavádzať nové dane, či už napríklad daň z dividend alebo odvod z poistného v neživotnom poistení, sú preto ekonomicky neobhájiteľné a neospravedlniteľné."

Z „koláča“ priemernej odmeny patriacej zamestnancovi na Slovensku odkrojili v roku 2015 sociálne a zdravotné odvody takmer 35 %, daň z príjmov fyzických osôb 6,1 %, DPH 9,1%, spotrebné dane 3,4 %, iné dane 7,6 % a zostatok peňazí zamestnanca s priemernou mzdou predstavoval iba necelých 39 %.

V minulom roku bol najviac zdanený príjem daňovníka (71,5 % z celkových daní), potom spotreba, majetok a podnikanie. Spomedzi príjemcov týchto vynútením získaných platieb najviac nadobudol štát, vrátane fondov sociálneho zabezpečenia (81,6 % z daní), následne obce a VÚC spolu, súkromné spoločnosti a nakoniec EÚ (viac v prílohe tlačovej správy).

„Súkromné spoločnosti inkasujú až 7 % z celkových daní. Ďalšie parazitujúce spoločnosti nájdeme na výdavkovej strane rozpočtu. Minimálny odhad je 15 %. Skutočné odbremenenie občanov bude možné iba zmenou politického systému, nie striedaním vlád,“ uvádza predseda predstavenstva EIC Roman Scherhaufer.

„Ak by vláda chcela skutočne finančne pomôcť ľuďom a prispieť k rozprúdeniu podnikania, k vyššej produktívnej zamestnanosti a prosperite, tak by mala zmenšovať verejné výdavky a verejný dlh, hospodáriť vyrovnane alebo prebytkovo s verejnými financiami, deregulovať a znižovať dane a celkové daňové zaťaženie občanov,“ pripomína Peter Gonda.

Stručne o metodike výpočtu celkového daňového zaťaženia na Slovensku

Daňou sa de facto rozumie akákoľvek administratívne vynútená platba verejnému alebo súkromnému subjektu, najmä sociálne a zdravotné odvody, daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane, distribučné dane pri sieťových odvetviach, DPH, poplatky platené verejnej správe a spoločnostiam s účasťou štátu alebo samosprávy, majetkové dane a tiež aj clo, poplatky, odvody a iné dane podnikateľov, ktoré prostredníctvom vyšších cien tovarov a služieb zvyšujú náklady spotrebiteľov, vrátane zamestnancov.

Celkové daňové zaťaženie vyjadruje podiel všetkých významných daní v ich ekonomickej podstate z priemernej hrubej odmeny patriacej zamestnancovi (priemerných nákladov práce). Takéto celkové daňové zaťaženie poskytuje ľuďom prehľad, koľko ich stojí správa, prevádzka a ingerencia celého verejného sektora.

Viac k metodike je k dispozícii v článku Daňové zaťaženie občana SR.

Roman Scherhaufer, predseda predstavenstva EIC
Peter Gonda, riaditeľ KI
Lukáš Klenovský, spolupracovník KI
Michal Mesík, spolupracovník KI

Celá tlačová správa aj s grafom a tabuľkovou prílohou je k dispozícii na webe KI tu.