Prestížni ekonómovia proti stimulovaniu ekonomiky vládnymi výdavkami

Sto uznávaných ekonómov, vrátane Jamesa M. Buchanana, Edwarda Prescotta a Vernona Smitha, teda troch nositeľov Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, sa ako úvodní signatári podpísali pod vyhlásenie Cato Institute.

Zásadne v ňom nesúhlasia s tvrdeniami prezidenta USA Baracka Obamu, že "panuje zhoda medzi ekonómami o potrebe značných verejných výdavkov na stimulovanie ekonomiky" a že "nikto nepochybuje o tom, že potrebujeme aktívnu politiku vlády a jej ozdravný plán, ktorý pomôže naštartovať ekonomiku".

Prezident Obama sa zrejme opiera o väčšinový súhlas uznávaných akademických ekonómov American Economic Association (AEA) s aktívnou fiskálnou politikou na podporu agregátneho dopytu, ktorý bol vyjadrený na výročnej konferencii AEA 3.-7. januára 2009 v San Franciscu (viac tu alebo v The Economist tu).

Vo vyhlásení Cato Institute (viac v PDF formáte tu), publikovanom napríklad v New York Times a Washington Post, však stovka (počet úvodných signatárov; priebežne sa k vyhláseniu hlásia ďalší ekonómovia) iných prestížnych ekonómov okrem iného uvádza nasledovné:

„Napriek správam, že všetci ekonómovia sú dnes keynesiánci a všetci podporujú značný nárast vlády a jej zaťaženia, my dole podpísaní neveríme, že vyššie verejné výdavky sú nástrojom na zlepšenie ekonomickej výkonnosti. Zvyšovanie verejných výdavkov za vlád Hoovera a Roosevelta nedostalo USA z Veľkej depresie v 30-tych rokoch 20. storočia. Viac verejných výdavkov nevyriešilo ani „stratené desaťročie“ 90-tych rokov v Japonsku. A preto idea, že zvyšovanie verejných výdavkov dnes pomôže ekonomike USA je ilúziou a víťazstvom nádeje nad skúsenosťou. Ak chcú politici ozdraviť ekonomiku, tak by mali zamerať reformy na odstránenie prekážok tvorbe zamestnanosti, úspor, investícií a produkcii. Najúčinnejšími opatreniami fiskálnej politiky na podporenie ekonomického rastu sú zníženie daní a redukovanie veľkosti vlády a verejných výdavkov.“

Znenie vyhlásenia s menami signátorov a iné súvisiace informácie sú dostupné na stránkach Cato Institute tu.