|
|
|||
|
||||
HESO: Hrozby štátnej regulácie na Slovensku(dňa 18.1.2009 v sekcii "ekonomické info")
V rámci projektu Hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení (HESO), ktorý realizuje Inštitút INEKO, sa v hodnotených opatreniach zákonodarnej, výkonnej moci, ako aj rozhodnutí verejných inštitúcií v SR za 3. štvrťrok 2008 objavilo viacero nebezpečných hrozieb štátnej regulácie, zasahujúce najmä osobnú slobodu. Z tohto dôvodu pripájam komentáre k vybraným opateniam, ktoré som ako člen hodnotiacejkomisie uviedol: Transformácia TASR z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu
(ponechanie rovnakej dotácie zo štátneho rozpočtu; menovanie riaditeľa správnou radou, ktorej väčšinu členov volí parlament; zákon o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky) Peter Gonda: Prijatý zákon znamená transformáciu TASR v protismere podpory zvýšenia konkurencie a kvality služieb získavania a šírenia verejne dostupných informácií - privatizácie TASR. Súkromné tlačové agentúry dokážu plnohodnotne zabezpečovať tieto funkcie bez ich podpory z peňazí daňovníkov. Prijatý zákon naopak odďaľuje privatizáciu TASR a prehlbuje politický vplyv na šírenie informácií, obmedzenie a deformovanie konkurencie na trhu s informáciami a plytvanie peňazí daňovníkov na financovanie TASR. Predĺženie regulácie nájomného a ponechanie regulovaného nájomného v reštituovaných domoch od roku 2012 pre ľudí, ktorí nevlastnia porovnateľný byt vo vzdialenosti do 50 km a do konca decembra sa zaregistrujú na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR (novela opatrenia Ministerstva financií SR o regulácii cien nájmu bytov) Peter Gonda: Opatrenie prehlbuje dlhodobú deformáciu na trhu s bytmi racionálne nezdôvodniteľným zásahom do vlastníckych práv reštituentov, ktorí naďalej nebudú môcť slobodne rozhodovať o svojom majetku (bytoch) a slobodne sa dohodnúť s nájomníkmi o cene nájmu. Dôsledkom tohto stavu bude prehlbovanie ušlého zisku vlastníkov bytov (ktorý môžu vlastníci v budúcnosti od vlády legitímne vymôcť), znižovanie kvality týchto bytov (z dôvodu nižšieho investovania do nich, ako by tomu bolo v prípade trhového nájmu), vyššie ceny nájmov bytov s neregulovanou cenou a obmedzenie dostupnosti trhu s bytmi s nižším štandardom. Negatívne dlhodobejšie dôsledky tak budú znášať nielen vlastníci bytov, ale aj nájomníci a ďalší ľudia, osobitne ľudia s nižšími príjmami a majetkom. Zriadenie nového poradného orgánu vlády – Cenovej rady SR, ktorá má sledovať vývoj cien a navrhovať opatrenia proti neodôvodnenému nárastu cien v súvislosti so zavedením eura v SR. Peter Gonda: Cenová rada predstavuje ďalší prvok sociálneho inžinierstva - centrálneho a zbytočného orgánu, ktorý nemá v slobodnej spoločnosti nijaké ekonomické zdôvodnenie a opodstatnenie, keďže jeho náplňou má byť sledovanie výmenných hodnôt tovarov a služieb, ktoré sú výsledkom dobrovoľných dohôd vo výmenách medzi ľuďmi. Novela zákona o minimálnej mzde
(ak sa na úprave výšky minimálnej mzdy nedohodnú sociálni partneri, vláda určí zvýšenie minimálnej mzdy najmenej o medziročný nominálny rast priemernej mzdy v hospodárstve). Peter Gonda: Novela dáva možnosť rýchlejšie zvyšovať minimálnu mzdu (regulovanú cenu na trhu práce), čo by v realite prinieslo napríklad rýchlejšie zvyšovanie nákladov zamestnávateľov a ich nižšiu ochotu zamestnať pracovnú silu s nižšou kvalifikáciou, tým najmä rýchlejšie zvýšenie nezamestnanosti ľudí s nižšou kvalifikáciou (teda zhoršenie podmienok tých, ktorým má regulácia trhu "pomôcť"). Nebrániť zamestnávaniu (sa) menej kvalifikovanej pracovnej sily a zníženiu ich nezamestnanosti by naopak pomohlo zrušenie minimálnej mzdy (ktorá navyše narúša slobodu zmluvných vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami). Novela zákona o cenách
(rozšírenie možností štátu regulovať ceny tovarov a služieb v prechodnom období zavádzania eura; sprísnenie povinností predávajúcich pri vedení a uchovávaní cenovej evidencie). Peter Gonda: Novela v duchu sociálneho inžinierstva centrálneho plánovania a nepochopenia základného princípu fungovania trhu v slobodnej spoločnosti vysiela vážny negatívny signál nedôvery voči dobrovoľným dohodám ľudí v ich výmenách. Pod zámienkou zavedenia eura a ekonomicky nezdôvodniteľného kritériá “neprimeranej ceny“ hrubo zasahuje do slobodných rozhodnutí ľudí, tým obmedzuje konkurenciu a deformuje a zhoršuje aj podmienky na podnikanie na Slovensku. Negatívne dôsledky môžu v dlhodobom horizonte znášať najmä spotrebitelia napríklad v podobe nižšej dostupnosti a kvality tovarov a služieb. Všeobecný hospodársky záujem v energetike
(právomoc Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví priamo určovať ceny a povinnosti dodávateľom plynu a elektriny pri dodávkach plynu pre domácnosti, plynu určeného na výrobu tepla pre domácnosti a pri dodávkach elektriny pre domácnosti a malé podniky) Peter Gonda: Vláda pod zámienkou vágne formulovaného a politicky motivovaného “všeobecného hospodárskeho záujmu“ viac obmedzí nielen dodávateľov plynu a elektriny, ale ide aj proti základným ekonomickým zákonitostiam na trhu (napríklad direktívnym stanovením ceny) a v dlhodobejšom horizonte aj proti odberateľom, napríklad znížením kvality v dôsledku nižšieho investovania energetických spoločností a vyšším (a rýchlejším) zvyšovaním cien energií v budúcnosti, ako by bolo v prípade neregulovaného (resp. aspoň menej regulovaného) trhu. Poradie hodnotených opatrení za obdobie 3. štvrťrok 2008, vrátane komentárov hodnotiteľov, moožno nájsť tu. |
Index Texty -
články
-
e-texty
Prednášky pre verejnosťAkadémia klasic. ekonómie Výučba na VŠ Štúdie a publikácie Rozhovory a diskusie Odporúčané -
linky
-
knihy
FotoKontakt Životopis Info English |
|||
Copyright © 2006–2024 Peter Gonda, all rights reserved. Powered by Metafox CMS of Platon Group. |