Namiesto zvyšovania daní...

Na základe otázky redaktora SME Jozefa Čavojca „Po tom, čo sa vyjadril Richard Sulík, poradca ministra financií, že zámer ľavicovej vlády neposkytovať trom najbohatším percentám obyvateľstva žiadne sociálne výhody (resp. sociálne aspekty dane znižujúce daňové zaťaženie) je plne legitímny, pokladáte za „(viac) legitímne“ viac (oproti ostatným, bez ohľadu na spôsob) zdaňovat najbohatších, alebo im poskytovať sociálne dávky?" som pripravil nasledovný e-text s názvom "Namiesto zvyšovania daní..."

"Namiesto zvyšovania daní"...

Neposkytovať sociálne „výhody“ bohatším vyzerá z pohľadu ľavicovej vlády legitímne, ale nie je legitímne z pohľadu občanov platiacich z daní a iných odvodov miestnu a centrálnu vládu v prípade aktuálneho návrhu Ministerstva financií SR na zmenu nezdaniteľného minima.

Zníženie a zrušenie nezdaniteľného minima pre ľudí vyššími príjmami a súčasne ponechanie sadzby dane by predstavovalo zlý smer v daňovej politike na Slovensku, a to kvôli viacerým negatívam: predovšetkým trestá úspešnejších, ale prehlbuje aj skrytú progresivitu v zdaňovaní príjmov fyzických osôb a zvyšuje komplikovanosť daňového systému.

Povinnosť platiť vyššiu daň pre viac ako 60 000 daňovníkov s príjmami nad cca 57 000 Sk mesačne je priamy a tým podstatným negatívom. Dôsledkom bude brzdenie snahy viac pracovať a podnikať dnes (prevažne) úspešnejších, tým brzdenie vytvárania zdrojov, potrebných aj pre rast životnej úrovne aj ostaných obyvateľov v spoločnosti.

Týmto opatrením navyše dôjde u určitej skupiny daňovníkov k prehĺbeniu dnešnej skrytej progresivity „rovnej“ dane, teda systému, keď ľudia so zvyšujúcimi sa príjmami platia de facto vyššiu priemernú (tzv. efektívnu) sadzbu dane zo svojho príjmu. Toto opatrenie so sebou ešte prinesie aj zvýšenie administratívy a komplikovanosti do daňového systému.

Zdaňovať bohatších viac ako chudobnejších považujem za neférové a demotivujúce voči bohatším a v dlhodobejšom horizonte obmedzujúce aj ostatných. Akékoľvek zvyšovanie daní zároveň považujem za zlé riešenie, lebo ešte viac odkrajuje daným ľuďom z ich vlastníctva ako dnes? Odbúravanie „sociálnych výhod“ bohatších aktuálnym návrhom ministerstva financií, zameraného na zvýšením dane pre nich však považujem za nesystémové.

Za legitímne, systémové a problémy v sociálnej sfére riešiace nepovažujem ani odbúravanie „sociálnych výhod“ bohatších z daňového systému (de facto zvýšenie ich zdanenia), ale ani ponechanie dnešných nárokov ľudí na rôzne univerzálne sociálne dávky, teda nároky na dávky bez ohľadu na príjem a majetok.

Ak vláda chce skutočne odbúravať „sociálne výhody“, tak namiesto aktuálneho návrhu ministerstva zameraného na zvýšenie daní cca 3% daňovníkov by sa podľa mňa mala zamerať na odstránenie „sociálnych výhod“ oveľa väčšej skupiny ľudí v sociálnom systéme, osobitne nárokov na univerzálne sociálne dávky bez ohľadu na potrebu, príjem a majetok. Typickým príkladom sú prídavky na deti. To by znamenalo uskutočňovať systémové zmeny v sociálnej politike smerom k jej adresnému garantovaniu existenčného minima ľuďom v núdzi, čo sa týka niekoľkých percent ľudí v populácii. A zdanenie? Najčistejšie by bolo, keby každý platil nízku a rovnakú sumu dane (tzv. daň z hlavy), z ktorej by sa mohli financovať základné úlohy vlády.

Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Z toho vybratý citát, uverejnený v článku Najbohatších viac zdania, no nárok na dávky im zostane, SME 28. augusta 2006.