Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Ekonomika Slovenska pred vstupom do EÚ

(dňa 20.6.2006 v sekcii články)

Slovensko dostalo oficiálne pozvanie na vstup do Európskej únie s možnosťou členstva od 1. mája 2004. Občania budú o vstupe do EÚ rozhodovať v referende v máji tohto roku. Pre obyvateľov, podniky, ako aj pre celú krajinu, sú podstatné ekonomické aspekty integrácie. Diskusia o kľúčových ekonomických prínosoch a rizikách vstupu SR do EÚ sa napriek tomu ešte neuskutočnila. V tomto kontexte vydáva Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika aktuálnu publikáciu - Ekonomické dopady vstupu Slovenska do EÚ. Jej koordinátorom a odborným garantom je analytik inštitútu Peter Gonda. Na jej vypracovaní sa podieľali i externí spolupracovníci Martin Barto, Eva Orná, Oľga Reptová a Martin Valentovič. Dnes prinášame porovnanie súčasného stavu ekonomiky SR s EÚ a venujeme pozornosť miere pripravenosti ekonomiky SR na členstvo v čase vstupu do EÚ.

Pozícia ekonomiky SR

Pri posudzovaní miery pripravenosti ekonomiky SR na integráciu do EÚ sa často v prvom kroku porovnáva úroveň hrubého domáceho produktu (HDP), prepočítaná na 1 obyvateľa. Pre komplexnejší pohľad na celkovú mieru priblíženia sa (konvergencie) ekonomiky Slovenska k EÚ je však vhodnejšie zohľadniť, napríklad, Európsky konvergenčný indikátor (DCEI). Skladá sa z viacerých ukazovateľov reálnej ekonomiky (HDP, produktivity, miery nezamestnanosti, váhy zahraničného obchodu s EÚ a podobne), menovej oblasti (inflácie, výmenného kurzu a úrokových sadzieb), rozpočtovej oblasti (salda verejných financií, objemu verejného dlhu...) a inštitucionálnych podmienok (napríklad miery priblíženia sa k podmienkam komunitárneho práva). Podľa výsledkov DCEI sa Slovensko priblížilo v roku 2002 na 68-percentnú úroveň priemeru v EÚ, čo je však oproti ostatným kandidátskym krajinám (okrem Rumunska a Bulharska) nižšia hodnota 1

Podstatným predpokladom približovania sa Slovenska k ekonomickej vyspelosti a životnej úrovni obyvateľov krajín dnešnej EÚ je reálna ekonomická integrácia. Podmieňuje ju najmä celková výkonnosť, produktivita a konkurencieschopnosť ekonomických subjektov v krajine. Deformácie z predchádzajúceho spoločensko-ekonomického systému v myslení obyvateľov (prejavujúce sa u mnohých pasivitou) a v štruktúre ekonomiky (orientovanej na výrobky s nízkou pridanou hodnotou) však iba pomaly slabnú. Niektoré sa dokonca v modifikovanej podobe prehlbujú.

Súhrnná ekonomická výkonnosť Slovenska aj preto stále výrazne zaostáva za úrovňou v EÚ (ktorá na druhej strane zaostáva, napríklad, za USA). Podľa ročne vyprodukovaného HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (ppp - purchasing power parity) dosahuje Slovensko dlhodobejšie menej ako 50 % priemeru krajín dnešnej EÚ (48 % v roku 2001). Obdobné zaostávanie je charakteristické aj pre produktivitu práce, keďže tá tiež zodpovedá iba približne 50 % priemeru v EÚ (a to aj v prepočte na ppp).

Odrazom nízkej vnútornej výkonnosti a produktivity ekonomických subjektov v SR je ich nedostatočná schopnosť obstáť v konkurencii na zahraničných trhoch. Nedostatočná vývozná konkurencieschopnosť ekonomiky Slovenska je "dokumentovaná" aj nízkou cenovou úrovňou vyvážaných tovarov a služieb oproti západným. Výrazne nižšia celková domáca cenová hladina, napríklad oproti EÚ, a tomu zodpovedajúce odchýlenie (podhodnotenie) výmenného kurzu k parite kúpnej sily obyvateľov, potvrdzujú limity zvyšovania necenovej a aj kvalitatívnej konkurenčnej schopnosti slovenských ekonomických subjektov. Cenová úroveň na Slovensku pritom dosahuje približne iba 38 % priemeru EÚ. Najviac zaostávajú ceny pôdy, nehnuteľností, ceny za bývanie, za verejnú dopravu, ceny väčšiny služieb a potravín rastlinného pôvodu. Keďže celková cenová hladina v SR k EÚ je až o 10 percentných bodov nižšia ako pomer HDP na obyvateľa v SR k EÚ, existuje riziko tlakov na jej rýchlejšie približovanie sa k európskej úrovni ako sa bude približovať ekonomická výkonnosť Slovenska k EÚ. Slovensko však výrazne zaostáva aj v cene práce. Mzdy a iné odmeny za prácu sú v podmienkach Slovenska dlhodobo nízke (prinajmenšom oproti ostatným krajinám V4), nepružné a regulované. Mzdová hladina dosahuje približne iba 40 % priemernej úrovne v EÚ, a to v prepočte na ppp. Cenu práce však v dlhodobejšom horizonte limituje nízka tvorba pridanej hodnoty a produktivity práce v ekonomike. Neinflačné medziročné zvyšovanie reálnych miezd by malo byť podmienené ich nižším medziročným rastom tak, ako sa bude zvyšovať reálna produktivita práce. S "výnimkou" predvolebného roku 2002 sa tento predpoklad v ostatných rokoch dodržiaval. Nižší pomer mzdovej hladiny v SR k EÚ ako pomer produktivity práce SR/EÚ však môže byť čiastočným impulzom na rýchlejší rast miezd ako produktivity, napríklad v medzinárodne neobchodovateľných službách.

Celkové problémy na trhu práce SR sú významným indikátorom obmedzenej schopnosti slovenských ekonomických subjektov obstáť na jednotnom európskom trhu. Prejavom prehlbujúcej sa nerovnováhy na trhu práce bolo stále zvyšovanie miery nezamestnanosti z 11,7 % v roku 1997 na 19,2 % v roku 2001. Aj keď v priebehu roka 2002 došlo k poklesu jej úrovne (napríklad k 1. polroku na 18,6 %), tak vysoká miera nezamestnanosti v SR naďalej výrazne prevyšuje priemernú výšku v EÚ (aj napriek súčasným problémom na trhoch práce vo viacerých členských krajinách EÚ, napríklad v Nemecku). Nezamestnanosť v SR však dosahuje vyššie hodnoty ako vo všetkých ostatných kandidátskych krajinách, okrem Bulharska. Najzávažnejšími limitmi slovenského trhu práce v integrácii do EÚ sú však dlhodobejšie sa prehlbujúce štrukturálne a regionálne problémy nezamestnanosti. V štruktúre nezamestnanosti ide najmä o nadmerne vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných mladých ľudí. Dlhodobo nezamestnaní predstavujú až takmer polovicu zo všetkých nezamestnaných a priemerný čas evidencie nezamestnaného sa dokonca "vyšplhal" približne až na 14 mesiacov. Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovej nezamestnanosti je obdobne vysoký ako v EÚ, kde je tiež značným problémom napríklad v Nemecku, v Taliansku a vo Francúzsku. Dôvodmi je nielen v SR, ale aj v EÚ (aj keď menej), nízka tvorba nových pracovných miest, "podporovaná" príliš štedrým a demotivačne nastaveným sociálnym systémom. Nedostatočne pružný a nadmerne regulovaný trh práce (vrátane nadmernej ochrany zamestnancov pred prepustením), veľký vplyv odborov a nízka pružnosť pracovných síl sú tiež značnou brzdou podstatnejšieho zlepšenia na trhu práce. Keďže však v SR je podstatne vyššia miera celkovej nezamestnanosti ako v EÚ, tak aj miera dlhodobej nezamestnanosti k pracovnej sile je výrazne väčšia ako v EÚ. Podstatnú časť dlhodobo nezamestnaných v SR tvoria tzv. nezamestnateľní občania. Prevažne nie sú schopní a/alebo ochotní aktívne sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam. S postupujúcou integráciou ekonomiky SR do EÚ bude práve táto skupina populácie čoraz viac sociálne rizikovou. Práve nezamestnaní, osobitne dlhodobo nezamestnaní, predstavujú v súčasnosti dominantný podiel zo všetkých poberateľov sociálnych dávok. Jednotlivci, ale aj celé rodiny sa čoraz viac dostávajú do závislosti od sociálnych dávok a predstavujú zvýšené nároky na verejné financie.

Bariérou konkurencieschopnosti domácej pracovnej sily so zahraničnou na jednotnom vnútornom trhu EÚ môže byť aj v súčasnosti významná časť nezamestnateľných v mladších vekových kategóriách, teda nielen súhrnne nedostatočná pružnosť a mobilita slovenskej pracovnej sily. Podiel nezamestnanosti mladých ľudí na celkovej nezamestnanosti je v súčasnosti príliš vysoký, napríklad v skupine mladších ako 25 rokov dosahuje až takmer 30 %.

Osobitným problémom je (dlhodobá) nezamestnanosť vo viacerých regiónoch. V niektorých okresoch na juhu stredného a východného Slovenska dosahuje miera nezamestnanosti až takmer o 30 percentných bodov viac ako Bratislave. Značné regionálne rozdiely miery nezamestnanosti do určitej miery kopírujú rozdiely v ekonomickej výkonnosti. Zatiaľ čo ekonomická výkonnosť v Bratislavskom kraji zodpovedá približne priemeru EÚ, tak, napríklad, Prešovský kraj dosahuje iba približne 30 % priemeru ekonomickej výkonnosti v EÚ. Pre regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti je typická (oficiálne) nízka miera podnikateľskej aktivity a dominantné poľnohospodárstvo.

Pripravenosť ekonomiky SR

Zvyšovanie bezpečnosti a nižšia riziková prirážka investovania na Slovensku, v nadväznosti na pozvanie Slovenska do NATO a blížiace sa členstvo krajiny v EÚ, môžu pred vstupom do EÚ pozitívne vplývať na ekonomiku SR. Ak však Slovensko vstúpi do EÚ v roku 2004, tak nemožno očakávať podstatné zmeny dlhodobo nepriaznivých tendencií. Malo by to platiť aj napriek predpokladanému pokračovaniu inštitucionálnych a naštartovaniu sociálnych reforiem. Niektoré zo sociálnych reforiem (predovšetkým dôchodková reforma) pravdepodobne budú spolu s nákladmi na prijímanie legislatívnych noriem EÚ vytvárať značný tlak na zdroje ich financovania v relatívne krátkom čase. Prejaví sa to v tlaku na verejné výdavky a na schodok vo verejných financiách, ako aj súčasne a postupne čoraz viac v nákladoch podnikateľskej sféry. Predpokladom dlhodobo udržateľného približovania sa k podmienkam v EÚ bude preto pri akýchkoľvek rozpočtových a/alebo menových opatreniach nevyhnutné zohľadňovať mikroekonomické prispôsobovacie aspekty, osobitne procesy v podnikateľskej sfére. Príliš urýchľovaná snaha o plnenie maastrichtského kritéria na vstup do Európskej menovej únie (EMÚ) pre mieru inflácie by, napríklad, mohla výrazne spomaliť ekonomické približovanie sa SR k EÚ, podložené podnikovou výkonnosťou. Pred vstupom do EÚ je aj za predpokladu cieleného "nestlačenia" inflácie na úroveň požadovanú na vstup do EMÚ možné oproti roku 2001 očakávať mierne zrýchlenú dynamiku rastu celkovej výkonnosti ekonomiky SR. Výraznejšie sa však pravdepodobne prejaví až v roku 2004. Na určité zrýchlenie reálneho ekonomického rastu by mohol v nasledujúcich rokoch pôsobiť vyšší (aj keď pravdepodobne nie rapídnejšie vyšší) prílev mimoprivatizačných zahraničných investícií. Ďalšími podmienkami určitého zdynamizovania ekonomickej výkonnosti SR však bude pokračovanie privatizácie, zvýšenie aktivít malých a stredných podnikov, zlepšovanie finančných (vrátane bankových) služieb a aj udržanie rozpočtovej disciplíny vlády spolu so znižovaním sadzieb daní a sociálnych odvodov.

Zvýšený prílev prostriedkov zo zahraničia však môže mať aj protismerný vplyv na ekonomickú výkonnosť. Môže pôsobiť na zhodnocovanie reálneho výmenného kurzu, s rizikom (v prípade jeho väčšej intenzity) tlaku na vyvážajúce podniky. Niektoré podniky "donúti" hľadať úspory a/alebo efektívnejšie podnikať. Iné však budú pravdepodobne strácať konkurencieschopnosť (prípadne aj zaniknú), čo môže dočasne spomaliť dynamiku rastu HDP. Ekonomický rast v roku 2003 by mal byť navyše mierne pribrzdený predpokladanou nižšou dynamikou rastu domáceho dopytu (predovšetkým spotreby domácností) ako dôsledok nevyhnutných úsporných opatrení vlády po voľbách v septembri 2002.

Ak bude reálny rast HDP v priemere o 1,5 až 2 percentného bodu vyšší ako v EÚ, tak v roku oficiálne plánovaného vstupu (2004) by objem vyprodukovaného HDP na obyvateľa mohol dosiahnuť úroveň približne 51 až 52 % priemeru dnešných krajín EÚ. Bude to zodpovedať podobnej úrovni krajiny s najnižšou ekonomickou výkonnosťou v čase jej vstupu do EÚ, konkrétne Portugalska. Mierne zrýchlená dynamika výkonnosti a konkurenčnej schopnosti ekonomiky Slovenska by mohla v predvstupovom období prispieť aj k určitému zníženiu miery nezamestnanosti. To však bude do značnej miery závisieť od dynamiky malých a stredných podnikov a prílevu priamych zahraničných investícií, predovšetkým investícií "na zelenej lúke" (ktorých je v SR stále výrazný nedostatok). Predpokladom zníženia miery nezamestnanosti bude zároveň schopnosť podnikov zvládnuť tlak na rast ich nákladov, najmä z dôvodu nevyhnutnosti plnenia noriem EÚ a zhodnocovania výmenného kurzu koruny.

V priebehu niekoľkých rokov sa na druhej strane neočakáva podstatne vyššia mobilita a pružnosť pracovnej sily. Proti (rýchlejšiemu) poklesu nezamestnanosti môže pôsobiť aj potrebné znižovanie prezamestnanosti vo verejnej správe, vládou kontrolovaných podnikoch (napríklad v Železniciach SR) a čiastočne aj v sprivatizovaných spoločnostiach. Keďže zároveň nebude možné do roku 2004 podstatnejšie vyriešiť dlhodobo "zakorenené" problémy v ekonomike SR, tak pred vstupom do EÚ sa nepredpokladá ani výraznejšie obmedzenie vysokej miery nezamestnanosti. Priaznivé efekty v regionálnych rozdieloch miery nezamestnanosti a v ekonomickej výkonnosti sa tiež nepredpokladajú.

Pred vstupom do EÚ sa neočakáva ani viditeľnejší posun cenovej a mzdovej hladiny smerom k úrovniam v krajinách EÚ. V čase vstupu SR do EÚ nedosiahnu ani polovicu z priemeru EÚ. Bude to platiť aj napriek pravdepodobne vyššej inflácii pred vstupom do EÚ ako v roku 2002 (približne na úrovni 8 až 8,5 %). Zvýšená inflácia môže odrážať realizovanie odložených deregulácií cien, úpravy nepriamych daní či rast nákladov na aplikáciu noriem EÚ. Rýchlejšie ako doteraz budú rásť ceny potravín, najmä pre zdraženie vstupov. V niektorých regiónoch možno očakávať rast cien pôdy a nehnuteľností. Na rast inflácie môžu do určitej miery pôsobiť aj tlaky z časového oneskorenia zvýšenia peňazí v obehu nad rast HDP a spotrebného použitia privatizačných prostriedkov z predchádzajúcich rokov. V roku 2003 ich však budú kompenzovať dosahy úsporných opatrení vlády, ktorých výsledkom okrem iného bude aj obmedzenie domáceho dopytu a rastu miezd. V roku 2004 (a neskôr) však môže dôjsť k tlakom na opätovné zvýšenie miezd a následný rast spotrebného dopytu. Inflačný tlak z toho však tiež nemusí byť, pokiaľ nárast reálnych miezd bude nižší ako zvyšovanie reálnej produktivity práce.

Tlaky na reálne zhodnocovanie kurzu koruny sa budú pred vstupom do EÚ čoraz viac zvýrazňovať. Dôvodom môže byť nielen vyššia inflácia ako v EÚ, ale aj zvýšený záujem zahraničných investorov o SR a následný prílev prostriedkov v cudzej mene. Na reálnom zhodnocovaní koruny sa bude podieľať aj dobiehanie ekonomickej úrovne - rast produktivity práce, technickej úrovne a podobne. Reálne zhodnocovanie koruny však má limity práve v dynamike ekonomickej výkonnosti a produktivite. Domácu konkurencieschopnosť nebude "likvidovať", iba ak jeho miera bude podložená adekvátnym rastom reálnej produktivity práce. Ekonomika SR bude aj na prahu vstupu do EÚ (v oficiálne plánovanom roku 2004) naďalej výrazne zaostávať za krajinami dnešnej EÚ v ekonomickej úrovni, technickej vyspelosti a tiež v cenovej a mzdovej hladine. Zároveň budú do značnej miery pretrvávať deformácie v štruktúre ekonomiky a prístupe obyvateľov a podnikateľských subjektov. Formálna integrácia síce nebude v roku 2004 znamenať viditeľné zmeny pre obyvateľov, to však nebude platiť pre reálnu integráciu slovenských ekonomických subjektov. Konkurencia na vnútornom európskom trhu a ďalšie podmienky členstva v EÚ (vrátane aj niektorých obmedzení pre SR ako kandidátsku krajinu) budú pre obyvateľov a podnikateľské subjekty znamenať viaceré šance a riziká.

Peter Gonda, ekonóm Konzervatívneho insštitútu M.R. Štefánika

Čánok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny dňa 21. januára 2003.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.