Škodlivé zdaňovanie tzv. nadmerných ziskov

(Foto: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, INESS / Canva License)

S analytikom INESS Radovanom Ďuranom sme odpovedali Energie-portal.sk na otázky o zdaňovaní tzv. nadmerného zisku. Moje odpovede sú tu:

Ako vnímate koncept windfall tax, teda zdaňovania tzv. nadmerných ziskov? Mali by k nemu vlády pristupovať?

Vlády a EÚ by podľa mňa nemali ešte viac zdaňovať zisky či regulovať ceny, a to ani dnes pri snahe riešiť vysoké ceny energií. Vlády tým neriešia príčiny, ktoré sú primárne spôsobené centrálnymi bankami a vládami, deformujú tieto základné inštitúty fungujúcej trhovej ekonomiky a podkopávajú prosperitu a prinášajú ďalšie negatívne dôsledky.

Treba si uvedomiť, že aj nedeformované zisky sú podobne ako straty, ceny, konkurencia a vlastníctvo podmienkou pre to, aby firmy robili racionálne ekonomické rozhodnutia.

To je základ pre prospešnú ekonomickú spoluprácu ľudí, aj pre efektívne fungovanie ekonomiky a ich prosperity.

Zdaňovanie tzv. nadmerného zisku je osobitne ekonomicky nezdôvodniteľné a škodlivé, pretože ho vlády uskutočňujú podľa politických a vágnych kritérií. To je celkom v rozpore s ekonomickou podstatou zisku a straty podnikateľov v reálnej situácii. Práve reálny zisk alebo strata sú pre nich nevyhnutnou spätnou väzbou pre to, aby sa ďalej správne ekonomicky rozhodovali.

Obhajcovia windfall tax argumentujú tým, že nadmerný zisk koncentruje “príliš veľa” bohatstva v rukách jednotlivcov.

Je to práve naopak. Zdaňovanie kapitálu a jeho výnosov vo všeobecnosti je najväčšou daňovou bariérou tvorby bohatstva. Deformuje produkčnú štruktúru a obmedzuje tvorbu zdrojov, investície, inovácie a produktivitu a nakoniec poškodzuje aj nepodnikateľov, keď obmedzuje pracovné miesta, mzdy a zvyšuje ceny.

A ak vláda selektívne zdaňuje tzv. nadmerné zisky, tak tým spôsobuje hlbšie problémy zdanenia ziskov dotknutých subjektov a prinesie ďalšie riziká.

Nezamýšľanými dôsledkami takého „solidárneho príspevku“ sú horšie ekonomické výsledky a pokles trhovej hodnoty týchto spoločností, ich menšia motivácia k tvorbe zisku, nižšie investície a negatívne dosahy na zamestnanosť, zákazníkov a daňovníkov. Aj táto podnikateľská daň nakoniec v podobe vyšších cien zvýši celkové bremeno ľudí povinnými platbami. Podstatným rizikom je to, že spolu s inými intervenciami otvára dvere do budúcnosti na ďalšie obdobné intervenčné zásahy, teda pre väčší rozsah a vplyv štátu.

Ako sa to môže dotknúť konkrétneho podniku?

Zdanenie „nadmerných ziskov“ môže znamenať aj pre Slovnaft horšie ekonomické výsledky, zníženie investícií a inovácií, ktoré sú v energetike potrebné, či presun mimo Slovenska.

Ako hodnotíte predmetný návrh poslancov okolo Petra Kremského na zvýšenie príspevku z 55 % na 70 %?

Návrh spôsobí hlbšie škody. Pre daňovníkov sa v podobe vyšších cien môže zvýšiť celkové bremeno povinnými platbami, ktoré je na Slovensku podľa prepočtov EIC a Konzervatívneho inštitútu až na úrovni 62,5 %.

Nebezpečným rizikom tohto a podobných selektívnych politických opatrení do budúcnosti je podkopávanie právnej istoty a predvídateľnosti v podnikateľskom prostredí a vytvorenie precedensov pre budúce vlády na obdobné intervenčné zásahy smerom k vybraným firmám.

Ako z toho von?

Nie je nijaký ekonomický dôvod na vládou znárodňované a prerozdeľované zisky podnikateľov.

Ak chceme dosiahnuť reštart ekonomiky a cestu k dlhodobej prosperite, tak namiesto obdobných regulácií a zdaňovania by mali vlády uvoľniť priestor na tvorbu zdrojov, teda vytvoriť podmienky vyššej ekonomickej a celkovej slobody s univerzálnymi a vymáhateľnými pravidlami.

Súčasťou toho by mali znižovať rozsah intervencií štátu a daňového bremena, napríklad zrušením zdanenia zisku, ktorý sa použije na investície. Podobne ako v Estónsku.

Rozhovor bol zverejnený v Energie-portal.sk 22.2.2023.