Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Omamná ilúzia

(dňa 1.2.2022 v sekcii články)

S novým pandemickým rokom sa po predchádzajúcom vynára nielen zas väčší dlh štátov, ale už viditeľnejšie aj inflácia. Predstavujú hrozby pre peňaženky, prosperitu a slobody ľudí u nás aj inde vo svete. Najvyšší čas zatiahnuť brzdy a riešiť ich systémové príčiny.

Verejný dlh nebezpečne rastie aj u nás. V minulom roku dosiahol 61,5 % HDP, zatiaľ čo v roku 2019 bol 48 % HDP. Podľa ministerstva financií vyskočí v rokoch 2020 až 2024 o 23,5 miliárd eur. Po rozhadzovačných vládach Smeru v dobrých časoch tak vláda pokračuje v zatínaní veľkých sekier počas pandémie. A do budúcnosti neplánuje šetrenie, ale rast výdavkov, pričom minister financií a minister práce „vyťahujú z rukávov“ ďalšie výdavkové návrhy. Vládne zadlžovanie navyše podporujú prerozdeľovacie pasce EÚ typu Fondu obnovy a extrémne nízke úrokové sadzby.

Práve aktuálne rastúca inflácia spotrebných statkov bude tlačiť na zreálnenie umelo nízkych úrokov. Táto cenová inflácia pritom prichádza popri významnom raste cien nehnuteľností a iných aktív. Koncom minulého roku sa významne zvýšila, vo svete, aj u nás. Na Slovensku dosiahla jej medziročná úroveň v ostatných troch mesiacoch vyše 5 percent, v decembri 5,8 percenta. Rizikom je dlhšie trvajúca inflácia, čím vyššia, tým väčším. Znižuje kúpnu silu peňazí a prináša devastačné dôsledky pre ich držiteľov, najmä na posledných v období inflačného rastu cien, napríklad na ľudí s pevnými peňažnými príjmami či zmluvami. „Inflácia je totiž zdaňovanie bez legislatívy“, ako povedal Milton Friedman. Je však menej viditeľná a pre vlády ako najväčších dlžníkov výhodnejšia ako zdaňovanie. Znehodnocuje tiež úspory, deformuje cenové signály a ekonomickú kalkuláciu, vyvoláva ilúziu prosperity a podkopáva podnikanie a životnú úroveň.

Primárne a systémové príčiny týchto finančných problémov sú centrálne riadené menové systémy, nadmerné a deficitne financované verejné výdavky a osobitne peňažno-dlhový vzťah centrálnych bankárov a politikov, ktorí monetárne a dlhovo živia rast rozsahu a vplyvu štátu a ilúziu z centra vytváraného bohatstva a udržateľného finančného života na úkor budúcnosti. Ich podobu vidíme počas pandémie čoraz intenzívnejšie v kombinácii expanzívnej menovej politiky roztáčajúcej masívny prílev lacných peňazí a expanzívnej výdavkovej politiky vlád s fiškálnymi stimulmi.

Enormne uvoľnená je aj politika ECB. Tá každomesačne „tlačí“ peniaze nákupmi štátnych dlhopisov a iných aktív a drží depozitnú sadzbu na mínusovej úrovni. Jej aktíva vyleteli za ostatné dva roky o 3,9 biliónov eur. Podobne sa správa aj Fed. Do akej miery sa premietne prílev rezervných peňazí do ďalšej inflácie, to závisí od ochoty bánk poskytovať úvery spotrebiteľom a podnikateľom a od použitia týchto peňazí. Monetárne stimuly deformujú aj ekonomické signály, rozhodnutia a štruktúru kapitálu a spôsobujú ekonomické bubliny. A centrálne banky nákupmi štátnych dlhopisov a držaním nízkych úrokov motivujú vlády k väčším výdavkom a dlhom a odrádzajú ich od úspor a reforiem. Fiškálna nedisciplinovanosť sa dnes naplno prejavuje.

Je preto dôležité na začiatku prijať inflačno-dlhové a iné brzdy ako zákaz centrálnej banke nakupovať štátne dlhopisy a realizovať kvantitatívne uvoľňovanie, zmrazenie jej menovej bázy (možstva peňazí, ktoré priamo ovplyvňuje) a zvýšenie úrokových sadzieb. A tiež povinnosť vlády hospodáriť s verejnými financiami vyrovnane alebo prebytkovo (okrem mimoriadnych situácií), a to bez zvýšenia daní a odvodov. Znamená to aj nezmäkčiť dlhovú brzdu a prijať striktné výdavkové limity a daňovú brzdu.

Pre dlhodobé riešenie týchto problémov je potrebné zamerať sa na systémové príčiny. Treba odstrániť administratívne prekážky slobodných rozhodnutí na trhu peňazí (napríklad odbúraním legislatívnej normy o eure ako zákonnom platidle), zmenšovať rozsah a vplyv štátov a iných administratívnych jednotiek a umožniť slobodné a konkurenčné podmienky aj v iných oblastiach ako na trhu peňazí.

Komentár bol uverejnený v skrátenej podobe v časopise .týždeň 30. januára 2022 tu.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006–2022 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.