Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Euro: Preteky v "skokoch do tmy"

(dňa 4.7.2006 v sekcii články)

„Je veľká pravdepodobnosť kolapsu eurozóny kvôli rastúcim rozdielom, ktoré sa v nej hromadia...“ „...eurozóna sa rozpadne do 5 až 15 rokov.“ Prof. Milton Friedman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu

Hoci reálne nehrozí návrat centrálne plánovanej spoločnosti v jej totalitnom prevedení pred novembrom 1989, aj tak sa k nám v skrytejšej podobe a v demokratickejšom „prestrojení“ vkrádajú jej „naklonované formy“. Dnes je totiž moderné realizovať sen o integrácii Európy v štýle „čím skôr, tým lepšie“. Nečaká sa na prirodzenú integráciu, ktorá by mohla byť uskutočňovaná evolučne: zdola a neobmedzovanou konkurenciou. Nie. Proces vraj treba urýchliť, teda riadiť. Pod zámienkou integrácie a spoločného trhu preto dochádza v EÚ čoraz viac k harmonizovaniu (teda k zjednocovaniu) ekonomických a iných podmienok. „Okorenené“ to je mnohými reguláciami trhu a snahou o vyrovnávanie akýchkoľvek rozdielov. Do takto „riadeného“ vývoja európskej integrácie opticky zapadá spoločná mena. Euro-plánovačom neprekáža ani to, že pre fungovanie menovej únie v prirodzene výrazne rozdielnych oblastiach nie sú ešte ani zďaleka vytvorené podmienky. Takáto menová unifikácia je i v historickom kontexte experimentom a podľa amerického profesora ekonómie Barry Eichengreena aj „...skokom do tmy“ (Eichengreen, B.: European Monetary Unification). Dnes sme však paradoxne svedkami práve pretekov v „skokoch do tmy“. Vlády nových krajín EÚ súťažia, kto sa skôr stane členom Hospodárskej a menovej únie (EMÚ). Naša vláda a národná banka sa tiež nechcú nechať zahanbiť, a tak deklarujú zámer čo najrýchlejšie vstúpiť do eurozóny. Nedávno sa vláda rozhodla a s Eurostatom dohodla na roku 2009. Pripomeňme ale niekoľko dôvodov, prečo (by) sme sa nemali ponáhľať s rozhodnutím o vstupe do eurozóny. Primárne, zánik vlastnej meny, jej povinné nahradenie eurom a zánik výmenného kurzu koruny a presun menovej politiky z domácej na nadnárodnú, menej účinnú, úroveň sú vážne celospoločenské rozhodnutia. Ekonomické zdôvodnenie opodstatnenosti a výhodnosti vstupu Slovenska do eurozóny, dokonca už v roku 2009, pritom chýba. Slovenská vláda na rozdiel od napríklad britskej nepodložila svoje rozhodnutie porovnaním potenciálnych efektov na obyvateľov, firmy a trhy v prípade neexistencie kurzu domácej meny s tým, keby sme si ju ponechali. Značné ekonomické, cenové a iné zaostávanie subjektov a podmienok v SR za tými v EMÚ a systémové problémy v eurozóne sú nezanedbateľnými bariérami nášho (najmä skorého) členstva v nej. Ponáhľať sa s prijatím eura v čase, keď v eurozóne rastie nestabilita a neistota, osobitne z nedodržiavania podmienok tzv. Paktu stability a rastu, je neracionálne. Nielen deficity verejných financií a ich de facto akceptované nedodržiavanie v stanovenej hranici sú rizikom pre ďalších členov EMÚ. Výstrahou je i väčšia zviazanosť s ekonomikami (napríklad nemeckou), ktoré majú vážne ekonomické problémy. Byrokratické nanútenie zániku koruny a strata jej výmenného kurzu ako ceny a zdroja informácií na trhu sú však podstatné. Vzdanie sa kurzu koruny v čase nedokončenej transformácie a výrazných rozdielov medzi SR a EMÚ navyše znamená aj vzdať sa určitej pružnosti a konkurenčnej výhody. Stratí sa ním totiž nielen napríklad „trestanie“ nedisciplinovanej politiky vlády znehodnotením kurzu meny, ale aj trhové vyrovnávanie porúch a iných náhlych vplyvov v ekonomike. Skoršia strata kurzu tak predstavuje väčšie riziká pre obyvateľov Slovenska v podobe tlakov na vyššiu infláciu alebo vyššiu nezamestnanosť. Mementom sú ekonomické a iné problémy Východného Nemecka, ktoré sú dôsledkom aj predčasného zjednotenia so Západným Nemeckom, naviac pri politicky určenom kurze marky 1:1. Spôsob a rýchlosť zavádzania európskej meny potvrdzujú, že euro je nástroj politickej centralizácie v EÚ. Takýto vývoj v únii je tak proti tradičným hodnotám, ktoré boli zdrojom bohatstva časti Európy v minulosti – konkurencia s rôznosťou a osobná sloboda s osobnou zodpovednosťou. Konzervatívnou odpoveďou na otázku možnosti ekonomickej integrácie Európy by preto mohla byť zóna voľného obchodu bez bariér a regulácií a s rôznymi podmienkami a menami. Neuvažovať o vstupe Slovenska do EMÚ prinajmenšom v horizonte predpovede Miltona Friedmana by znamenalo nehnať ľudí do prílišného rizika (ku „skoku do tmy“) a postaviť sa na obranu hodnôt západnej civilizácie.

Peter Gonda, ekonomický analytik Konzervatívneho inštitútu

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2004.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.