Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (makro; politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Socializmus: memento pre súčasnosť i budúcnosť

(dňa 16.3.2017 v sekcii Texty)

(predslov k slovenskému vydaniu knihy Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie od Jesúsa Huertu de Soto)

„Socializmus znamená zrušenie racionálnej ekonomiky“ (Ludwig von Mises) a „...konštituovanie antihumánnej a antisociálnej činnosti par excellence, keďže je založený na systematickom donucovaní zameranom proti najvnútornejšej a najprirodzenejšej podstate človeka: proti jeho schopnosti konať slobodne a tvorivo.“ (Jesús Huerta de Soto)*1

Na Slovensku a v iných bývalých socialistických krajinách je stále dosť ľudí, ktorí s nostalgiou spomínajú na socializmus (ako na „lepší život“) a nemenej ich dnes od štátu očakáva väčšiu „pomoc, ochranu a istoty“. Na Západe zase mnohí vnímajú socializmus cez ružové okuliare a čoraz viac ich volá po väčšej váhe jeho prvkov v dnešných spoločnostiach. Tie sú pritom od 20. storočia už i tak nimi postupne stále viac zamorené. Tak na Východe, ako aj na Západe veľa ľudí verí v životaschopnosť socialistických myšlienok, ako pokračovanie určitej podoby režimov spred roka 1990 a najmä ako mix centrálneho plánovania a regulovania s trhom (v duchu sociálno-inžinierskych konštruktov ako napríklad „tretia cesta“ a „trhový socializmus“)*2.

Zámienky na centrálne riadenie a regulovanie konaní ľudí si politici vždy nájdu. V minulosti to boli napríklad sociálne a zdravotné štandardy a dnes najmä dlhová kríza a v Európe osobitne európska politická integrácia. Prehlbujúca mentalita nárokovateľnosti, závislosť významnej časti ľudí od štátu a ich strach o stratu sociálnych „práv“ zvyšuje ich príklon k myšlienkam kolektivizmu a etatizmu. Oživovanie a realizovanie myšlienok socializmu v umiernenejších a skrytejších formách (pod rôznymi názvami) prináša a čoraz viac bude prinášať nezamýšľané negatívne dôsledky na slobodu a prosperitu ľudí.

Ako zastaviť, či dokonca zvrátiť tento trend? Dôležitú úlohu by mal zohrávať racionálny hlas ekonómov, slovami emeritného profesora Pascala Salina ekonómov ako strážcov spontánneho poriadku. Ekonómovia však už neraz zlyhali a spreneverili sa svojej vede. Profesor Jesús Huerta de Soto uvádza, že s výnimkou Misesa, Hayeka, ostatných ekonómov rakúskej školy a málo ďalších, ekonómovia a iní spoločenskí vedci zlyhali prinajmenšom v momente, keď mali upozorňovať a varovať občanov pred nebezpečenstvom zo socialistického ideálu.

Práve Jesús Huerta de Soto, profesor ekonómie z Madridu a prominentný predstaviteľ súčasnej rakúskej školy, predkladá v knihe Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie (Socialismo, cálculo económico y función empresarial) originálnu, pre odbornú a laickú verejnosť dôležitú a v slovenskom jazyku nepublikovanú tému argumentačného zdôvodnenia neudržateľnosti socializmu a jeho negatívnych dôsledkov z pohľadu logiky ľudského konania, dynamického a spontánneho chápania konkurencie a aktivít na trhu, ekonomického myslenia a podnikateľského poznania. V centre pozornosti však je človek tvorivý (podnikateľ), spolupracujúci s ostatnými. Nadväzuje na tradíciu rakúskej školy a originálne prepojil a rozpracoval teóriu ekonomickej nemožnosti socializmu od Misesa (s doplnením Hayeka) a ekonomickú teóriu podnikania Kirznera.

Základnou tézou knihy je, že bez slobodných trhov, slobody podnikania a súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov nie je možná racionálna ekonomická kalkulácia a ani spoločenská koordinácia. Pripomeňme, že je to práve ekonomická kalkulácia, ktorá je základom efektívneho rozhodovania jednotlivcov, ekonomického systému, fungovania trhovej ekonomiky a ktorá je nevyhnutnou podmienkou prosperity.

Soto, aj s odvolaním sa na Misesa, jasne a argumentačne podložene dokazuje, že v socializme nie je možné ekonomicky kalkulovať. Pri neexistencii slobodných trhov, súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a slobody podnikania sa totiž pre ňu nevytvárajú potrebné informácie a rozhodnutia sa prijímajú svojvoľne. Príkladom je regulovaná cena, ktorá neodzrkadľuje relatívnu vzácnosť statku, vysiela falošný signál a neumožní ľuďom racionálne kalkulovať a rozhodovať sa. Soto dokazuje, že „keďže socialistický systém znemožňuje racionálnu ekonomickú kalkuláciu a koordinované konanie spoločenských aktérov, nie je možné, aby dosiahol cieľ spočívajúci v prekonaní kapitalistického systému v jeho tvorivosti, koordinácii a efektívnosti. (..) Ak by teda cieľom socializmu bolo ukončenie „anarchie trhu“ prekonaním jeho „neefektívnych“ prvkov a prostredníctvom donucovania a používania racionálneho ekonomického plánu centralizovaného typu a dosiahnutie vyššej ekonomickej efektivity, tak je jasné, že socializmus nemôže tieto ciele dosiahnuť. V tomto zmysle je tak socializmus nemožný.“ (s. 310-311)

Profesor Soto poukazuje na socializmus ako na intelektuálny omyl. Definuje ho pritom ako „systematické a inštitucionalizované donucovanie alebo agresiu, ktorá obmedzuje slobodné podnikanie ako ľudské konanie, ktoré vykonáva určitý riadiaci orgán...“ Soto ďalej dopĺňa: „Socializmus je intelektuálny omyl, lebo nie je teoreticky možné, aby orgán poverený výkonom inštitucionalizovanej agresie disponoval informáciami postačujúcimi na to, aby jeho príkazy plnili svoju koordinačnú funkciu. (s. 79-81)

Socializmus však neprináša iba „zrušenie racionálnej ekonomiky“ (povedané slovami Misesa). Je tiež nemorálny. Soto uvádza, že socializmus je v radikálnom protiklade s ľudskou podstatou. Je totiž založený na uplatňovaní násilia a systematického donucovania proti najvnútornejšej a najpodstatnejšej ľudskej vlastnosti: schopnosti slobodne a tvorivo konať. Preto na základe tohto argumentu je socialistický systém nielen teoreticky nesprávny, neekonomický, ale aj nemorálny a nesociálny.

Dôsledky socializmu rozoberá Soto (najmä v kap. 3) nielen v podobe nemožnosti racionálnej kalkulácie, znemožnenia podnikania, ekonomickej efektivity, ale aj korupcie, úniku do čiernej ekonomiky, celkovom spoločenskom zaostávaní a morálnom rozvrate, vrátane straty rešpektu a dodržiavania tradičných hodnôt. Autor knihy, opierajúc sa o Böhm–Bawerka a Misesa, upozorňuje aj na autodeštrukčný účinok socializmu. Omyl socializmu sa potvrdil aj historicky: postupným úpadkom a nakoniec rozpadom socialistického bloku.

Myšlienky socializmu sa však napriek tomu v určitej podobe preniesli do hláv mnohých intelektuálov, politikov a iných, stále viac sa dostávajú do rôznych sfér a segmentov dnešných spoločností a presiakli do celkovej podoby dnešných spoločností. Príkladom takto zamoreného odvetvia je centrálne plánovaný a regulovaný menový a bankový systém. Práve o tom mal profesor Soto v septembri 2009 v Bratislave skvelú prednášku, ktorú organizoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Aj keď sa s profesorom Sotom nezhodneme v definovaní konzervativizmu, zhodneme sa v ostatnom, vrátane kritiky zdeformovaných a etatizmom nasiaknutých konzervatívnych a iných prístupov. Platí to aj v prípade jeho výstrahy pred dvomi aktuálne nebezpečnými formami socializmu: sociálno-demokratickým a sociálno-inžinierskym.

V knihe Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie Jesús Huerta de Soto prináša zrozumiteľnou formou originálnu ekonomickú analýzu a argumentačne zdrvujúcu kritiku socializmu ako ekonomicky neudržateľného a celkovo deštrukčného systému. Ukázal ho ako intelektuálny a historický omyl.

Po krachu bývalého socialistického bloku, zničených životoch, mysleniach a vzorcoch správania mnohých predstavuje memento pre súčasnosť a budúcnosť. Značná časť obyvateľov si ho však (dostatočne) neuvedomuje alebo ho zľahčuje, a preto podporuje či aspoň ticho akceptuje dnešné štátne, nadnárodné a iné zásahy do ich konania. Zdá sa, že takéto postupné regulovanie ľudských konaní je pre mnohých akceptovateľnejšie, a to je pre budúcnosť slobody a prosperity nebezpečnejšie. Práve kniha Huerta de Sota ponúka analyticko-metodický pohľad na podstatu a dôsledky všetkých foriem inštitucionálneho donucovania (nielen toho z reálneho socializmu) a zároveň prezentuje logické fungovanie ekonomického systému a dobrovoľnej kooperácie bez donucovania, vychádzajúc z ekonomickej kalkulácie. Soto v nej varuje pred akýmikoľvek pokusmi vrátiť sa k socializmu alebo vnášať jeho črty do súčasných systémov. V čase rozmáhajúcich sa štátnych zásahov a centrálnych regulácií je preto táto kniha nanajvýš aktuálna.

Aj pre slovenského čitateľa preto má význam nájsť si cestu k tejto inšpiratívnej knihe. Môže byť pre neho pomôckou pri pochopení devastačnej podstaty socializmu, jeho mementa pre slobodu a prosperitu v dnešnej spoločnosti, veľkej hrozby skrytejších a demokratickejších foriem socializmu a napríklad pri pochopení fungovania ekonomického systému a slobodnej spoločnosti na báze spontánneho poriadku, teda bez donucovania. Prajem príjemný intelektuálny zážitok s touto knihou.

Poznámky pod čiarou:
*1 Pozri s. 112 a 309, resp. viac v kapitole 3 a podkapitole 7.4.
*2 Anthony de Jasay trefne prirovnal „trhový socializmus“ k iným oxymoronom, keď sa vyjadril, že: „hovoriť o trhovom socializme je také protirečivé ako hovoriť o teplom snehu, panenskej prostitútke, tučnom kostlivcovi, či kruhovom štvorci“. (s. 297)

Bratislava, august 2012

Peter Gonda
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

Viac o knihe je k dispozícii na webe KI tu.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.