Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Ekonomické dôsledky členstva Slovenska v eurozóne

(dňa 2.4.2015 v sekcii Štúdie a publikácie)

Kto má záujem, môže si stiahnuť a prečítať moju štúdiu Ekonomické dôsledky členstva Slovenska v eurozóne, publikovanú New Direction - The Foundation for European Reform v decembri 2014, na webe KI tu.


Zhrnutie štúdie

Slovensko je už vyše päť rokov členom eurozóny a eurozóna existuje viac ako päťnásť rokov. Aká je skúsenosť Slovenska s členstvom v euroklube, napríklad v porovnaní s ostatnými krajinami V4, ktoré do neho nevstúpili? V akom stave je eurozóna a aké ekonomické dôsledky prináša a aké riziká predstavuje pre slovenských občanov, ale aj pre iných v eurozóne?

Komplexné hodnotenie dôsledkov členstva Slovenska v eurozóne zatiaľ nie je možné kvôli krátkemu časovému obdobiu. Niektoré skúsenosti s eurozónou a dôsledky členstva v nej však možno identifikovať, napríklad v kontexte čoraz viditeľnejších a hlbších problémov eurozóny ako dôsledkov jej systémových príčin.

Cieľom štúdie je prezentovať hlavné skúsenosti a dôsledky členstva v eurozóne na príklade Slovenska a v prepojení na podstatu eurozóny a jej vnútorne zabudovaných problémov, tým prispieť k zodpovedaniu úvodných otázok. Prostriedkom k tomu je analytické a komparatívne vyhodnotenie reality v časových radoch údajov a optika ekonomických princípov a zákonitostí.

Ekonomické zákonitosti a princípy (ako aj realita) napríklad vyvracajú ilúzie, „živené“ politikmi. Slovenskí politici pri ich presadzovaní najrýchlejšieho vstupu Slovenska do eurozóny a európski politici pri ich rýchlom zavedení eura a vytvorení eurozóny v ich terajšej podobe šírili napríklad tézy, že „voči súčasnej podobe eura a európskej ekonomickej integrácie niet alternatívy“, „menová integrácia v podobe ako prebieha je nevyhnutná“ a že „euro je zárukou vyššej prosperity“.

Tieto ilúzie sú ekonomickými omylmi, ktoré nerešpektujú princípy ekonómie. Dominantným ekonomickým omylom je predstava, že jedna mena a harmonizované podmienky sú nevyhnutným predpokladom spoločného trhu, konkurencie a ekonomickej integrácie v Európe. Podmienkou trhu a ekonomickej integrácie je však neobmedzovaná konkurencia, podložená diverzitou, a neexistencia centrálnych prekážok pre slobodné výmeny, nie napríklad administratívne stanovená jediná mena. Predstava o automatickom zvýšení prosperity po výmene mien sa tiež neopiera o ekonomické zákonitosti, konkrétne o tvorbu zdrojov bohatstva v spoločnosti.

Rýchle priskočenie Slovenska do eurozóny bolo výsledkom politického rozhodnutia bez dostatočnej ekonomickej opory. Nebrali sa do úvahy podmienky, problémy a riziká eurozóny, miera pripravenosti ekonomiky Slovenska na členstvo v nej (nielen podľa maastrichtských kritérií) a predchádzajúce skúsenosti, napríklad periférnych krajín v eurozóne. Pozornosť im je venovaná primárne v 1. kapitole.

V rámci východísk posudzovania členstva v eurozóne je preto dôležité pripomenúť podstatu eura a eurozóny (charakterizovaná v podkapitole 1.2). Euro bolo zavedené centrálne, administratívne a konštruktivisticky ako jediné zákonné platidlo, nahrádzajúce domáce meny. Eurozóna predstavuje politicky motivovaný experiment, ktorým sa vytvorila a vytvára menová únia rôznych európskych štátov s jednou menou a centrálnou bankou, vydávajúcou symbolické a nijakou komoditou nekryté peniaze.

Vytvorenie eura a eurozóny tak predstavuje sociálno-inžiniersky konštrukt, ktorý nerešpektuje základné ekonomické zákonitosti. Je chybný vo svojej podstate od začiatku a stojí na deformovanom prístupe k peniazoch a k európskej ekonomickej integrácii. Euro a eurozóna tak majú v sebe zakódované systémové chyby, ktorých negatívne dôsledky sa budú stále opakovať. Hlbšie problémy v eurozóne ako inde vyplývajú napríklad z toho, že administratívne peňažné monopoly s nekrytou menou sa z národnej úrovne presunuli do jedného menového monopolu na nadnárodnú úroveň a vlády majú vďaka euru možnosť prenášať záťaž spojenú s ich rozpočtovými deficitmi aj na držiteľov eura, daňovníkov a voličov v iných krajinách.

Vstupovať do takejto eurozóny bolo rizikové, o to viac, že Slovensko pred vstupom do nej významne ekonomicky a cenovo zaostávalo za ostatnými v eurozóne. Napríklad cenová hladina na Slovensku zodpovedala v roku 2008 približne 61% priemernej cenovej hladiny vtedajších členských krajín eurozóny (viac v podkapitole 1.3).

Z pohľadu priamych dôsledkov porovnávame v podkapitole 2.1 napríklad niektoré prínosy (vyplývajúce najmä z úspor z transakčných nákladov) a priame dodatočné náklady, záruky a záväzky za iných, vrátane za zahraničné vlády a ich veriteľov (morálny hazard na medzinárodnej úrovni). Príkladom je Európsky stabilizačný mechanizmus. To pri vstupe Slovenska do eurozóny nebolo možné. Došlo však k zmene pravidiel a Slovensko a ostatní členovia ich de facto musia automaticky akceptovať. Záruky z titulu „záchranárskych“ programov pritom rastú a v prípade, že zachraňované krajiny nebudú schopné splácať, budú predstavovať veľkú záťaž aj pre slovenských daňovníkova držiteľov eura.

Spomedzi nepriamych dosahov členstva Slovenska v eurozóne (zapríčinených aj inými faktormi ako eurom) spomeňme niektoré, ktoré rezonovali pred našim vstupom do nej (prezentované v podkapitole 2.2). Slovenský vývoz a priame zahraničné investície na Slovensku sa po vstupe do eurozóny oproti predchádzajúcemu obdobiu nezvýšili, ale spomalili. Priame zahraničné investície na Slovensku, výrazne zaostávali za ostatným z V4. Obdobne, aj ekonomický rast je pomalší po vstupe do eurozóny ako pred ním. Zatiaľ tiež nedošlo k nárastu inflácie. Tá dosahuje v priemere podobné hodnoty ako v ostatných krajinách V4. Významnejšie zvýšenie cien bolo zaznamenané len u niektorých služieb, potravín a nájomného. Po vstupe do eurozóny sa však zhoršilo hospodárenie vlád s verejnými financiami. Slovenské vlády hospodárili od r. 2009 s väčšími rozpočtovými deficitmi ako české a maďarské vlády a vo väčšine rokov aj ako poľské vlády. Verejný dlh tak na Slovensku narástol z 28,5% HDP v roku 2008 až na 54,6% HDP v roku 2013.

Slovensko skokom do eurozóny vpadlo aj do pasce systémových problémov eura a pasce pokusov centrálnych regulátorov o riešenie európskej dlhovej krízy. Systémové problémy vyplývajú z toho, že euro a eurozóna sú zdrojom, resp. nástrojom motivácií k zadlžovaniu, morálnemu hazardu, prehlbovania cyklických výkyvov, tlakov na vyššiu infláciu v budúcnosti, urýchľovania politickej centralizácie, prehlbovania nestability, pnutí a konfliktov a brzdou prosperity. Členom eurozóny sa tiež vtláča „povinnosť“ akceptovať budúce pravidlá a záväzky. Eurozóna tak znamená aj „bianko šek pravidiel“ (viac v podkapitolách 2.3 a 2.4).

Zástupcovia Slovenska by sa mali v rámci EÚ snažiť presadiť alebo podporovať dlhodobo účinnú alternatívu riešenia dlhovej krízy a problémov s európskou integráciou (prezentovanú v 3. kapitole). Vyžadovalo by si to napríklad dlhodobejšie presadzovať odbúravanie centrálnych obmedzení na trhu peňazí a na iných trhoch, resp. v iných oblastiach v EÚ smerom k bezcolnej zóne voľného obchodu s menovou a inou konkurenciou a bez centrálnych regulácií a harmonizácií. Ak však v EÚ nebude možnosť riešiť podstatu problému a budú sa v nej prehlbovať problémy, tak Slovensko by malo zvážiť vystúpenie z eurozóny, prípadne aj z EÚ. Práve eurozóna je v rozklade a čoraz viac rizikovejšia pre jej členov. Mohlo by to znamenať ponechanie eura, ale ako meny konkurujúcej ostatným menám a platobným prostriedkom.

Dnešné euro a smerovanie európskej integrácie majú alternatívu. Takou je alternatíva postavená na tradičných hodnotách, návrate ku koreňom bohatstva, prosperity a slobody Západu v minulosti, vrátane konkurencie s diverzitou. Systémovou a žiaducou alternatívou súčasnej podoby eura je umožnenie podmienok slobodného trhu peňazí s menovou slobodou a menovou konkurenciou, dosiahnutých odbúraním legislatívnych a iných centrálnych bariér slobodného trhu peňazí.

Peter Gonda
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Bratislava, november 2014

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.