Škrtať verejné výdavky!

Politici sľubujú pred voľbami nižšie dane a sociálne odvody, aj keď sú aj takí „spravodliví“, čo dokonca uvažujú o vyšších... Podstata problému verejných financií je však vo výdavkoch. Platia slová Briana M. Riedla z Heritage Foundation, že „nízke dane sú z dlhodobého hľadiska možné iba s nízkymi verejnými výdavkami“. Niektorí politici síce hovoria o výdavkových úsporách, mnohí naopak sľubujú prostredníctvom verejných výdavkov viac „rozdávať“. V realite nakoniec takmer všetci upevňujú svoju moc práve ich zvyšovaním. „Zákon rastúcich verejných výdavkov“ neopustil ani Slovensko. Vláda dokonca na tento rok naplánovala vyšší rast verejných výdavkov, ako sa očakáva inflácia. Aj to potvrdzuje, že „dotlačiť“ politikov k rezom verejných výdavkov je ťažšie ako k znižovaniu daní.

Ako významnejšie znížiť zasahovanie vlády do životov ľudí v spoločnosti? Podporou nám môžu byť napríklad odporúčania z analýzy experta vplyvného konzervatívneho think-tanku Heritage Foundation Briana M. Riedla „Desať rád, ako zoškrtať zbytočné verejné výdavky“. Aj keď sú jeho závery určené vláde a Kongresu USA, sú aktuálne aj pre Slovensko. Nasledujúce slová sú toho dôkazom...

„Mnohé verejné programy škodia ekonomike, pretože prinášajú centralizáciu kompetencií v rukách politikov a byrokratov na úkor podnikateľov a rodín. Aktéri s osobitnými záujmami získavajú pomocou vlády výhody, ktoré by inak od jednotlivcov a firiem nezískali. Je čas zamyslieť sa nad úlohou vlády („štátu“), súkromného sektora a vymedzením kompetencií medzi federálnou vládou a úlohami jednotlivých štátov. Tým, ktorí skutočne chcú štíhlu a čo najviac účinnú vládu s nízkym zdanením patria tieto odporúčania:

1. Presvedčte voličov o správnosti minimálnej vlády („malého štátu“) a nízkych daní
2. Decentralizujte verejné programy z federálnej úrovne na úroveň jednotlivých štátov
3. Sprivatizujte všetko, čo súkromný sektor dokáže robiť lepšie ako verejný
4. Zrušte neopodstatnené a reformujte nehospodárne programy
5. Zrušte dotácie, daňové úľavy podnikom a ďalšie nevhodne cielené verejné programy
6. Zjednoťte duplicitné a protichodné programy
7. Transformujte programy, ktoré ostanú, na poukážkové systémy
8. Rušte programy, pretože ich zoštíhľovanie alebo postupné ukončovanie nestačí
9. Využite intelektuálne zdroje pri hľadaní konkrétnych návrhov
10. Odstráňte procedurálne prekážky, ktoré bránia úsporám peňazí daňových platcov.

Podporu platiteľov daní na boj proti veľkej vláde a plytvaniu vo verejných financiách možno získať presadzovaním súbežného znižovania daní spolu so škrtmi konkrétnych verejných výdavkov.

Príkladom takéhoto spoločného presadzovania je návrh na zrušenie dotácií a iných vládou poskytovaných „výhod“ podnikom spolu so znížením sadzieb dane z príjmov právnických osôb a dane z kapitálových výnosov. Neexistuje zdôvodnenie na to, aby napríklad servírky a zvárači prispievali zo svojich daní niektorým podnikom. Dotácie, záruky za úvery, vládne „stimuly“ investorom a iné transfery podnikom zároveň škodia ekonomike. Znamenajú príliš vysoké daňové zaťaženie produktívnejších a presmerovávanie týchto peňazí k menej produktívnym na základe falošnej ilúzie vytvárania pracovných miest. Takéto vládne “podpory“ podnikateľských subjektov ich navyše podnecujú k prijímaniu neracionálnych rizík s vedomím, že daňoví poplatníci im budú kryť ich stratu. Preto sa odporúča zrušiť priame vládne podpory podnikateľským subjektom, vrátane zrušenia dotácií farmárom, a napríklad zastaviť financovanie výskumu priamo pre súkromný sektor.

Príkladom prepojených návrhov vo výdavkoch a daniach je i zrušenie neopodstatnených a zreformovanie nehospodárnych programov spojené so znižovaním dane z príjmov fyzických osôb. Veľká časť dnešnej federálnej byrokracie vznikla na začiatku a v 30. a 60. rokoch 20. storočia ako reakcie na konkrétne problémy. Programy boli zväčša zavádzane ako dočasné, pretrvávajú však dodnes a pribúdajú k nim stále nové a nové verejné programy a úrady. Preto by mali byť zrušené napríklad verejné dôchodkové „poistenie“, Služba pre šetrné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, Úrad pre rekultiváciu, úrady pre energetický marketing, či viaceré zbytočné ministerstvá (napríklad ministerstvo obchodu, pôdohospodárstva a práce).

Kvôli úsporám daňových platiteľov je nevyhnutné sprivatizovať všetky aktivity, ktoré môže a vie robiť súkromný sektor lepšie ako verejný. Napríklad, v 80. rokoch 20. storočia ušetrila Margaret Thatcher daňovníkom miliardy libier a prispela k posilneniu britskej ekonomiky privatizáciou sieťových odvetví, telekomunikácií a letísk. Kongres USA by mal tiež sprivatizovať letiská, ostatné úrady pre energetický marketing a zadlženú americkú poštu.“

Väčšina z odporúčaní Briana M. Riedla vláde a Kongresu USA sú také isté ako odporúčania Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika vláde a parlamentu na Slovensku. Ich spoločným cieľom je, aby sa postupne vrátilo čo najviac rozhodovania a zdrojov tam, kde sa tvoria a kde je vlastníctvo: do súkromnej sféry. A vláda aby rozdeľovala len menšiu časť z našich daní na zabezpečovanie základných funkcií, ktoré má v spoločnosti.

Celý text analýzy Briana M. Riedla „Desať rád, ako zoškrtať zbytočné verejné výdavky“ nájdete v českom jazyku vo formáte PDF tu: http://www.konzervativizmus.sk/upload/pdf/Deset_rad.pdf...

Peter Gonda, ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 05/2006.