Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Euroval obmedzuje slobodu Slovákov

(dňa 25.10.2013 v sekcii Rozhovory a diskusie)

Tomáš Púchly (TP): Už sú to dva roky odkedy Radičovej vláda padla na schvaľovaní rozšíreného dočasného eurovalu. Ako tento záchranný mechanizmus hodnotíte s odstupom času?

Peter Gonda (PG): Schválenie rozšíreného eurovalu (EFSF) hodnotím rovnako ako vtedy: ako zásadnú chybu, ktorá aj slovenským občanom prináša vážne negatívne dôsledky. Po znížení ratingu navyše prišiel o zvýšenú úverovú kapacitu a schopnosť lacnejšie si požičiavať. Podstatnejšie ale je, že priniesol ďalší posun k fiškálnej centralizácii. V duchu výroku Miltona Friedmana „nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program“ sa aj nadnárodný dočasný euroval pretransformoval na trvalý (ESM), ktorý podporu morálneho hazardu a finančnej nezodpovednosti vlád ešte zvýraznil a zabetónoval.

TP: Pomohol euroval upokojiť situáciu v Európe?

PG: Nie, euroval podľa mňa neprispel a ani nemohol prispieť k riešeniu dlhovej krízy a iných problémov v eurozóne. Naopak, podporuje morálny hazard vlád a ich veriteľov, tým aj ďalšie zadlžovanie európskych vlád. Potvrdzujú to aj čísla, nielen z krajín periférie. Verejný dlh eurozóny sa v rokoch 2011 a 2012 zvýšil o približne 800 mld. eur, čo je až na 90,5% HDP v porovnaní s 85,5% z konca roku 2010. Samotný euroval navyše nedokáže ani krátkodobo účinne zasiahnuť v prípadoch hrozieb bankrotov krajín a finančných otrasov eurozóny. To krátkodobo účinne robí iba ECB prostredníctvom jej masívnych intervencií, osobitne obchodov so štátnymi dlhopismi. Zásahy ECB sú však ako hlavný nástroj súčasných „záchranárov“ z dlhodobého hľadiska aj najrizikovejšie.


TP: Sú podľa Vás zadlžené krajiny vďaka záchranným opatreniam pod väčším tlakom prijímať zásadné reformy alebo si skôr kupujú čas?

PG: Aj vďaka realizovaným opatreniam a explicitným zárukám zadĺžené krajiny nie sú pod tlakom prijímať zásadné reformy. Majú motivácie odkladať a aj odkladajú riešenie podstaty svojich problémov, ktoré by z ich strany spočívalo napríklad v odbúraní deficitov verejných financií a v znižovaní verejného dlhu bez zvyšovania daní a odvodov. Ponechávajú si tiež značne regulované trhy práce.

TP: Aké riziká a výhody má účasť v eurovale pre Slovensko?

PG: Účasť Slovenska v eurovale znamená pre slovenských občanov dodatočnú reálnu záťaž na ich peňaženky a zároveň obmedzenia a dlhodobé riziká vo vzťahu k ich prosperite a slobode. Slovenskí daňovníci sa vďaka ESM majú napríklad trvalo podieľať na ručení a v prípade potreby splácaní dlhov iných vlád a krytí strát ich veriteľských finančných inštitúcií. V situácii neriešenia príčin dlhovej krízy a naopak, jej prehlbovania, je reálne riziko, že aj slovenskí daňovníci budú v budúcnosti splácať časť dlhu iných nesolventných vlád. Určitou výhodou je to, že negatívne dôsledky eurovalu sú pre občanov postupne viditeľnejšie, čo môže napomôcť tlaku na riešenie systémových príčin dlhovej krízy v eurozóne.

Rozhovor bol uverejnený dňa 11. októbra 2013 v denníku Hospodárske noviny.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.