Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Rozpočet a opatrná liečba dlhového vírusu

(dňa 10.11.2010 v sekcii články)

Ozdraviť dlhom zavírené a ťažko choré verejné financie! Tak znie neľahká úloha aj pre slovenskú vládu. Pozornosť verejnosti sa preto prirodzene zameriava na vládny návrh rozpočtu verejnej správy na ďalšie tri roky. Aký je a čo prináša?

Odpovede možno hľadať kombináciou viacerých pohľadov: porovnaním s predchádzajúcimi rozpočtami a predovšetkým optikou potreby riešenia podstaty problémov, ekonomických a politických možností a realizovateľne žiaducej zmeny.

Aj na Slovensku sa potvrdili slová Jamesa Buchanana, že „vládni politici majú systémový sklon k deficitnému financovaniu verejných výdavkov.“ Môžu tak získavať politické body na úkor daňovníkov v budúcnosti a riešenie dlhov prenechávajú ďalším vládam. Vláda Roberta Fica to naplno realizovala a „kreatívne vylepšila” menej viditeľnými PPP projektmi. Jej výdavková expanzia vyvrcholila v roku 2009, keď v čase krízy, poklesu HDP a verejných príjmov vzrástli verejné výdavky o 12%. Bývalý minister financií Počiatek sa napriek tomu neštíti kritizovať dnešného ministra za nedostatočné šetrenie.

Nadmerný deficit verejných financií v roku 2010 je ďalším východiskom, ktorý ide na vrub predchádzajúcej vlády. Nová vláda ho ale viditeľne neznížila, nepristúpila k viazaniu výdavkov a pokračuje napríklad v poskytovaní „vianočného darčeka“ dôchodcom z daní a potvrdzuje tak výrok Miltona Friedmana o tom, že „problém vlád je v tom, že je príťažlivé robiť dobro na účet niekoho iného“. Ostatné východiská sú ekonomické oživenie v rokoch 2010 a 2011 a prvý rozpočtový rok vlády, spojený zvyčajne s najväčšou politickou ochotou realizovať razantné opatrenia. Vláda má relatívne priaznivé ekonomické a politické možnosti na zásadné liečenie „dlhového vírusu“.

Vládny návrh rozpočtu je oproti predchádzajúcim úspornejší, brzdí rast verejného dlhu, zastavuje výdavkovú expanziu a predkladá určité výdavkové úspory. Pokles deficitu verejných financií oproti očakávanému v roku 2010 zníži nároky na financovanie dlhu a je priaznivým signálom pre finančné trhy. Cenou je ale zvýšenie daňového zaťaženia. Úspornejší rozpočet oproti predchádzajúcim možno považovať za „povinnú jazdu“ vlády Ivety Radičovej.

Z pohľadu potreby sanácie verejných financií je však vládou schválený rozpočet opatrný, málo ambiciózny, dostatočne neriešiaci príčiny problémov a z pohľadu možností a želateľnosti je premárnenou šancou a nosičom negatív, prehĺbených problémov a rizík. Hlavným negatívom rozpočtu je to, že konsolidačné úsilie nesústreďuje na redukovanie výdavkov (podstatu problémov), ale na príjmy, dosiahnuté aj zvýšením daňovo-odvodového zaťaženia.

Luxusom je, že vláda naplánovala na budúci rok oproti očakávanej skutočnosti v roku 2010 iba mierne nižší deficit v štátnom rozpočte (o necelých 0,9 mld. eur) a vo verejných financiách (o 1,7 mld. eur). Aj to sa však má dosiahnuť najmä vďaka vyšším verejným príjmom (až o 11%), nie redukovaním verejných výdavkov. Tie sa v medziročnom porovnaní majú zvýšiť o 2,7 % a po očistení o vplyv zdrojov EÚ klesnúť o 2,8%. Vplyv celkových výdavkových úspor na zníženie deficitu štátneho rozpočtu, resp. verejných financií, je aj bez prostriedkov EÚ maximálne 30% v štátnom rozpočte, resp. takmer 40% vo verejnej správe. Vláda sa tak pri znižovaní rozpočtového deficitu viac spolieha na príjmy zo zvýšenia daní a odvodov a ekonomického oživenia a menej sa opiera o výdavkové úspory.

Výdavky štátneho rozpočtu a verejnej správy v roku 2011 majú aj po extrémnej výdavkovej expanzii v minulých rokoch ostať na takmer nezmenenej úrovni. Rozpočet tiež prehlbuje ich deformovanú štruktúru. Spomeňme napríklad z daní financovanú podporu poľnohospodárov, cestovného ruchu, investičných stimulov, štátnych prémií v stavebnom sporení, bonifikácií k hypotekárnym úverom, vianočných príspevkov (držiac kontinuitu od ich zavedenia predchádzajúcou vládou), prídavkov na deti všetkým rodičom a dotácií do „verejnoprávnych“ nesprivatizovaných médií.

Vláda sa neodhodlala ani k razantnejšiemu brzdeniu rastu verejného dlhu, s jasným cieľom jeho zastavenia a následného znižovania (nielen v pomere k HDP). Dôvodom je absencia privatizácie, ktorá by v prípade realizácie mohla prispieť aj k znižovaniu vládneho zadlženia. Prvým rozpočtom vláda zvyšuje rozpočtovú zodpovednosť, ale chýba v ňom politická ochota a odvaha riešiť podstatu problémov bez zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia. Opatrná a pomalá liečba problémov verejných financií, naordinovaná už programovým vyhlásením vlády a vládnym balíčkom, neznamená dlhodobo účinné riešenie príčin problémov verejných financií.

Jedným z účinných liekov dlhom zavírených verejných financií by bol taký rozpočet, ktorý by priniesol výraznejšie znižovanie deficitu razantnými a realizovateľnými výdavkovými úsporami a zastavenie rastu verejného dlhu s podmienkami na jeho znižovanie. Neobsahoval by nijaké zvýšenie alebo zavedenie nových daní alebo odvodov. Taký prístup k budúcim rozpočtom spolu s koncepčnými zmenami pravidiel a systémovými reformami by mohol viesť k dlhodobo účinnému ozdraveniu verejných financií, cieľovo k vyrovnanému hospodáreniu minimálnej vlády financujúcej základné funkcie nízkym daňovým zaťažením.

Autor je ekonóm KI, editor a koordinátor projektu Programové vyhlásenie reformnej vlády.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 10/2010.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.