|
|
|||
|
||||
Lukáš Krivošík: Bez vlastníctva niet slobody(dňa 18.11.2008 v sekcii Cudzie texty)
Do slovenských kníhkupectiev dorazila pútavá knižka Vlastníctvo a sloboda amerického historika Richarda Pipesa. Myslím, teda som – Som, teda vlastním Richard Pipes je v odbornej verejnosti známy predovšetkým ako odborník na ruské a sovietske dejiny. Rozobrať dejiny vlastníctva chcel podľa jeho vlastných slov, kvôli nedostatku odborných publikácií, ktoré by sa touto témou zaoberali komplexne. Knižka sa delí na päť častí. V prvej autor sleduje vývoj myšlienky vlastníctva od grécko-rímskej antiky, cez stredovek, novovek, až do 20. storočia. V druhej skúma obsah pojmu vlastníctvo v rôznych spoločnostiach. Tretia a štvrtá časť sú venované porovnaniu vývoja vlastníckych vzťahov vo feudálnom Rusku a Anglicku, kým piata časť pojednáva o perspektívach vlastníctva v kontexte moderného zaopatrovacieho štátu... V našej západnej spoločnosti sa už od čias rímskeho práva traduje, že vlastníctvo zahŕňa tri čiastkové oprávnenia: právo vec držať (ius possidendi), právo s vecou nakladať (ius disponenedi) a právo vec užívať a požívať z nej plody a úžitky (ius utendi et fruendi). Vývoj náhľadov na vlastníctvo ako také sa však líši. V antike napríklad existovala medzi básnikmi a filozofmi myšlienka tzv. zlatého veku bez vlastníctva a tým pádom aj bez chamtivosti a spoločenských sporov. V priebehu dejín sa táto bájna éra preniesla z minulosti do utopickej budúcnosti a dosiahnutie tohto ideálu sa stalo cieľom všetkých socialistov. No paralelne s filozofickými útokmi na vlastníctvo sa vyvíjala aj myšlienka, že ide o prirodzenoprávny koncept a v záujme spoločnosti i jednotlivcov je, aby sa vlastnícke práva nepošliapavali. Napríklad Cirkev odsudzovala chamtivosť a lásku k majetkom, ale postupne dospela k názoru, že vlastníctvo ako také je prirodzené a hodné zvláštnej ochrany. John Locke v 17. storočí rozšíril karteziánske „Myslím, teda som“ na „Som, teda vlastním“. Vlastníme podľa neho sami seba a zároveň veci, ktoré sú výsledkom nášho pracovného úsilia. Logickým dôsledkom rozšírenia takéhoto názoru bol vznik chránenej osobnej sféry a politickej slobody. Vlastníctvo predchádza štát Odpradávna existujú názory, zastávané aj mnohými modernými socialistami, že vlastníctvo je umelým výtvorom štátu a tak má vláda legitímne právo tento pojem zužovať alebo rozširovať podľa ľubovôle. Pipes dokazuje, že žiadny „zlatý vek“ bez vlastníctva nikdy nebol a majetnícky vzťah k veciam badať dokonca u zvierat a malých detí. Tento vzťah vyplýva z teritoriality živočíchov. Dokonca aj predneolitické kmene lovcov a zberačov, ktoré sa o všetko zvykli deliť, pociťovali ako kolektív majetnícky vzťah k územiu, na ktorom si obstarávali potravu. Zaujímavé sú skúsenosti z izraelských kibucov, kde existovala snaha výchovou deťom vštepiť, že vlastníctvo je niečo nesprávne. Keď takýto jedinci dospeli, prejavovali veľký zmysel pre oddanosť kolektívu, ale často mali problém s nadväzovaním naplnených láskyplných vzťahov. Rozumná spoločnosť preto vlastníctvo chráni ako jeden z predpokladov jej pretrvania. Ekonomické zdôvodnenie takého prístupu je známe už dávno. Keď má niečo konkrétneho vlastníka, dotyčný má väčšiu motiváciu sa o to starať. A ak to nedokáže, môže vec scudziť (teda predať, vymeniť, darovať...). Naopak, keď vlastníctvo nie je vymedzené, dochádza k tzv. tragédií obecnej pastviny. To znamená, že každý sa snaží prisvojiť si úžitkovú hodnotu veci, skôr ako iní. Výsledkom nie je hospodárenie, ale drancovanie danej veci. Rešpekt k vlastníctvu úzko súvisí s politickými inštitúciami štátu. Pipes porovnáva posledných tisíc rokov politického a hospodárskeho vývoja Anglicka a cárskeho Ruska. Vlastníctvo bolo jedným z kľúčových dôvodov, prečo sa na britských ostrovoch postupne presadila vláda práva, kým v cárskom Rusku bola nastúpená cesta k totalite zreteľná už v hlbokom stredoveku.
Anglicko a Rusko ako modelové prípady Na britských ostrovoch a v ďalších európskych krajinách dochádzalo k sústavným mocenským stretom medzi ideou kráľovského absolutizmu a myšlienkou nedotknuteľnosti vlastníctva u šľachty a mešťanov. Najmä anglické dejiny sú plné politických konfliktov ohľadne daní medzi panovníkom, ktorý neustále potreboval peniaze a daňovými poplatníkmi, ktorí si chceli samozrejme udržať čo najviac zo svojho majetku. Pipes píše, že moc sleduje peniaze. Pôda anglického kráľa sa rýchlo rozdrobila medzi relatívne nezávislých vlastníkov. Vlastníctvo bolo vďaka tomu dostatočne rovnomerne rozdelené, aby to vyvolalo tlak na vytvorenie zastupiteľských inštitúcií a ústavné obmedzenie kráľovskej moci. Rusko sa mohlo vydať podobnou cestou (ako dokazujú stredoveké prípady kupeckých miest Novgorod a Pskov), no dejiny tejto krajiny navždy zmenila mongolská invázia. V oblastiach, ktoré si podrobili Mongoli, uprednostňovali títo silné lokálne kniežatá, ktoré zabezpečili výber daní. Neskôr vďaka tomu zvíťazil v Rusku koncept patrimoniálnej monarchie, kde sa cár považoval za vlastníka celej krajiny, ktorý pôdu dáva svojím šľachticom len do akejsi podmienečnej držby. Z hľadiska politickej kultúry tak Rusko nadobudlo despotické črty, typické pre Áziu a bez alternatívnych veľkých vlastníkov sa tu nikdy nepresadil tlak na vznik pluralitnejšieho politického systému. Táto situácia sa začala meniť za cárovnej Kataríny Veľkej, ale až do revolúcie v roku 1917 išli veci príliš pomaly. Sociálny štát ohrozuje vlastníctvo Poslednú časť knihy venuje Pipes relativizovaniu vlastníctva v moderných sociálnych štátoch. Na Západe zažilo vlastníctvo svoj zlatý vek v 19. storočí, no v súčasnosti sa opäť mení na akýsi druh podmienenej držby. Vlastníctvo vytvára okolo človeka akúsi chránenú osobnú sféru, ktorá mu dáva ekonomickú nezávislosť. Bez tejto sféry ľudia nemôžu byť slobodní. Renomovaný historik upozorňuje, že vždy keď politici niekomu rozdávajú, niekde inde musia porušiť niečie vlastnícke práva a cituje ekonóma Afreda Marshalla: „Základ dobrého štúdia ekonómie by mali tvoriť vlastnícke práva – nie abstraktné myšlienky, ale konkrétna skutočnosť, že v minulosti boli tieto práva neoddeliteľne späté s veľkým hospodárskym rastom. Zodpovedný človek by sa preto mal veľmi dobre zamyslieť, než začne uvedené práva rušiť, či meniť, len preto, že nevyhovujú jeho predstavám o ideálnej spoločnosti.“ Článok bol uverejnený dňa 14. novembra 2008 na stránkach aktuality.sk tu
|
Index Texty -
články
-
e-texty
Prednášky pre verejnosťAkadémia klasic. ekonómie Výučba na VŠ Štúdie a publikácie Rozhovory a diskusie Odporúčané -
linky
-
knihy
FotoKontakt Životopis Info English |
|||
Copyright © 2006–2024 Peter Gonda, all rights reserved. Powered by Metafox CMS of Platon Group. |