Ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky

V prvej kapitole publikácie Etika v manažmente (2008) Ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky zhrňujúco približujem celospoločenské východiská manažérskej etiky ako ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti prostredníctvom teoretického vymedzenia vzťahu ekonómie a etiky, ako aj prostredníctvom ekonomických a etických predpokladov slobodnej spoločnosti v praxi (postavených na podmienkach slobodného trhu a morálnych normách a pravidlách).

V závere kapitoly uvádzam nasledovné jej nasledovné zhrnutie.

Záver

Vnímanie podstaty vzťahu ekonómie a etiky, či trhu a morálky, v spoločnosti deformujú zásadné nedorozumenia a mýty, ktoré sú s nimi spojené a ktoré často majú negatívne dosahy na ľudí, vrátane manažérov. Príkladom deformácií je deklarované systémové protirečenie ekonómie a etiky, ktoré sa v praxi pretavuje napríklad do mýtu „nespravodlivosti trhu“ („hry s nulovým súčtom“). Od neho sa napríklad odvíjajú snahy vlád o „korekcie trhu“ s cieľom pomôcť niektorým ľuďom, resp. skupinám obyvateľstva. Takéto zväčša morálne motivované, ale proti princípom ekonómie idúce kroky vlád prinášajú negatívne nezamýšľané dôsledky, napríklad v podobe obmedzovania slobody. Zdanlivé systémové protirečenia a iné deformácie sú dôsledkami nepoznania a/alebo nerešpektovania podstaty (vzťahu) ekonómie a etiky, ako aj trhu a morálky.

Prvá kapitola sa zameriavala na základné teoretické a praktické vymedzenie ekonómie a etiky s cieľom definovať ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti, aj ako východiská manažérskej etiky. V predloženom texte sa zdôvodňuje ako teoretický predpoklad základov slobodnej spoločnosti symbióza a synergia ekonómie a etiky a ako praktický predpoklad symbióza a synergia trhu a morálky. Optika cez dlhodobý pohľad je základným prístupom posudzovania súvislostí. Principiálnym a realistickým východiskom vymedzenia (vzťahov) ekonómie a etiky, ako aj trhu a morálky je slobodný, ale nedokonalý človek a jeho konanie determinované slobodnou voľbou.

Východiská ľudského bytia a prezentované definície ekonómie a etiky vypovedajú o tom, že ekonómia a etika majú ako samostatné vedy spoločný základ založený na humánnosti a ich vzťah nie je systémovo protirečivý, ale vzájomne sa dopĺňajúci. Definície vymedzujú rozdiely medzi obidvomi vedami, z ktorých vyplývajú ich rôzne postavenia, praktické využitia, obmedzenia, ale tiež synergia. Ekonómia sa zameriava primárne na racionálnu stránku rozhodovania človeka a ako pozitívna veda analyticky na efektívne dosiahnutie cieľov rôznym výberom (kombináciou) prostriedkov. Etika sa zameriava na emotívne rozhodovanie človeka a ako normatívna veda metafyzicky na ľudskú dôstojnosť stanovaním želateľných cieľov. Ich synergia môže byť v praxi (aj manažéra) daná napríklad tým, že etika pomôže jednotlivcovi posúdiť morálnosť vytýčeného cieľa, či zámeru (teda aj to, či ho realizovať) a ekonómia mu pomôže stanoviť efektívny spôsob na jeho dosiahnutie (ak sa ho rozhodne realizovať). Každá z oboch vied by mala rešpektovať princípy tej druhej. Ekonómia by nemala napríklad dávať hodnotové súdy a etika by nemala odporúčať morálne posolstvá, ktoré protirečia ekonomickým princípom, napríklad navrhovať maximálne ceny energií, či minimálnu mzdu. Obe by mali tiež rešpektovať dve stránky ľudskej podstaty a základné spoločné princípy.

Spoločné princípy ekonómie a etiky – princípy vlastníctva, dobrovoľného rozhodovania a konania jednotlivca, spoločenskej kooperácie a hodnoty – sú mostíkom od teoretických k praktickým predpokladom slobodnej spoločnosti: k slobodnému trhu a morálnym normám a pravidlám. V duchu najmä myšlienok Adama Smitha a Friedricha Hayeka ich prezentujeme ako dve vzájomne sa dopĺňajúce a podmieňujúce zložky spontánneho poriadku. Symbióza trhu a morálky tak vyjadruje spontánny poriadok a praktické predpoklady slobodnej spoločnosti. Trhové podmienky a morálne normy (so zameraním na etiku reciprocity a abstraktné pravidlá slobody) však majú samostatné metodické vymedzenie, ale aj spoločné cieľové zameranie. Smith napríklad uvádza, že trhový poriadok stojí na vlastnom záujme, racionálnom egoizme a „neviditeľnej ruke“ trhu, zatiaľ čo poriadok mravnosti na empatii a iných cnostiach. Obe prispievajú k prospechu celej spoločnosti, hoci trhový poriadok „iba“ nezámerne cez sledovanie vlastného záujmu a abstraktné pravidlá ako hranice slobody konať zlo.

V kapitole vymedzené ekonomické a etické základy fungovania spoločnosti predstavujú rámcové teoretické aj praktické východiská manažérskej etiky, ale môžu byť zároveň pre každého pomôckou na ceste spoznávania podstaty (vzťahu) ekonómie a etiky, ako aj trhu a morálky.

**
GONDA, Peter (2008): "Ekonomické a etické základy v slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky". In: PLATKOVÁ, Gabriela a kol.:Etika v manažmente. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity. Prešov. Text je dostupný v pdf formáte tu.