Slovensko a USA: vzdialené, rozdielne a blízke

Slovensko je od Spojených štátov amerických vzdialené (viac ako 4 800 kilometrov), rozdielne a predsa i blízke. Rozdielov je naozaj dosť. Rozlohou by Slovensko odkrojilo iba približne 0,5% územia USA a vytvoreným produktom v ekonomike ešte menej (podľa údajov v roku 2004 približne 0,4 %). Podstatné je, že Slovensko je len kvapkou geopolitickej sily USA, má úplne iné historické skúsenosti a v postojoch občanov je veľa rozdielov (často vyplývajúcich z nepoznania a mýtov). Napriek tomu, Slovensko má s USA k sebe bližšie ako kedykoľvek v minulosti. Na najvyššej úrovni to napríklad potvrdila návšteva prezidenta USA Georga W. Busha na Slovensku v minulom roku.

Lepší vzťah medzi USA a Slovenskom nesúvisí iba so zmenou oproti minulosti na Slovensku, či s dnešným (akokoľvek dôležitým) členstvom Slovenska v NATO. Som presvedčený, že čoraz viac ho ovplyvňuje spoločný záujem USA a krajín „novej Európy“, vrátane Slovenska: obrana pred „duchom socializmu“ a relativizmu“, šíreného najmä pod zástavou Európskej únie (EÚ).

Predpokladom reálneho spojenectva medzi Slovenskom a USA je však zmenšenie rozdielov v pohľadoch občanov na zásadné etické a ekonomické princípy. Občania Slovenska sú podobne ako ľudia v USA prevažne kresťansky orientovaní. Na rozdiel od Američanov sú však viac uzavretí iba do viery a podstatne menej sú aktívni v pomoci slabším. Nielenže je dobrovoľná na Slovensku ďaleko nižšia ako v USA, ale Slováci ani nevnímajú jej rozsah a význam v americkej spoločnosti. S konzervativizmom si nespájajú aj princípy voľného trhu. Tie sú po ich dehonestovaní z čias socializmu stále pre značnú časť Slovákov cudzie. Mnohí Slováci tak nerozumejú americkému individualizmu a spoliehaniu sa najmä na vlastné sily, nie na „pomoc“ druhých, osobitne vlády.

Na rozdiel od USA s vyše dvestoročnou skúsenosťou je Slovensko po štyroch desaťročiach pokusu s reálnym socializmom iba na začiatku vytvárania trhového prostredia s pravidlami hry. V slovenskej spoločnosti ešte nie je osobná sloboda tak striktne spájaná aj s osobnou zodpovednosťou a rešpektovaním vlastníckych práv ako v USA. Veľký rozdiel naďalej pretrváva v rešpektovaní a ochrane vlastníckych práv, aj keď na Slovensku sú v ostatnom období prípady, keď sa vlastníci zásadne postavili na ochranu svojho majetku pred vládnou mocou.

Bariérou lepších vzťahov však nie sú iba odlišné vnímania osobnej slobody, či súkromného vlastníctva. Sú nimi aj mnohé mýty. Na Slovensku je napríklad obraz o USA deformovaný stále dôsledkami propagandy z komunizmu. Jedným z nich je, že bohatstvo niektorých Američanov je dosiahnuté na úkor iných občanov. Dnes sa tak významná časť Slovákov stále nestotožňuje s tým, že rozdiely v príjmoch sú prirodzené a vláda nemá do nich zasahovať. Podobne sa u Slovákoch vytváral dojem, že USA sú agresívna veľmoc, ktorá si chce ostatných podmaniť. V kontraste s oficiálnymi postojmi Slovenska je preto významná (osobitne staršia a menej vzdelaná) časť populácie rezervovaná voči akejkoľvek vojenskej aktivite USA v zahraničí.

Mýty o Američanoch sa prehlbujú aj pod vplyvom hlasov zo Západnej Európy a filmov z Holywoodu. Na Slovensku sú tak Američania nezriedka skreslene vnímaní ako menej kultúrni, menej pracovití a zameraní iba na konzum. Slovákov potom prekvapia štatistiky, podľa ktorých napríklad Američania pracujú dlhšie a dovolenkujú menej ako pracujúci v Európe.

Napriek všetkým rozdielom medzi Slovenskom a USA je evidentné, že princípy voľného trhu, ktoré boli napríklad zdrojom bohatstva Spojených štátov v 18. storočí – konkurencia, osobná sloboda a vlastnícke práva - sa udomácňujú na Slovensku, a to viac ako sú dnes uplatňované v „unavenej“ Západnej Európe. Aj nedoťahované ekonomické reformy ako daňová reforma na Slovensku sú vzorom pre „Starú Európu“ (okrem Írska) a USA. Krajiny bývalého Sovietskeho bloku sú v súčasnosti lídrami napríklad konkurencie pri znižovaní daní a iných trhovo prospešných krokov. Narážajú však na EÚ.

Slovensko a ostatné nové členské štáty EÚ sa dostali do paradoxnej situácie. Po tom, čo sa zbavili reálneho socializmu a tvoria podmienky pre trhové hospodárstvo sa dostali do EÚ, ktorá ich obmedzuje skrytejšími podobami socializmu. Mnoho nanútených regulácií napríklad v obchode, na trhoch práce a povinných noriem strpčujú život a zvyšujú náklady ekonomickým subjektom. Minimálne sociálne štandardy a minimálne sadzby daní (napríklad 15% základná sadzba DPH ako najnižšie možná) spolu s povinnosťou zavádzania eura sú ďalšími príkladmi umelého zjednocovania ekonomických podmienok a politickej centralizácie EÚ. Dôsledkom je spriemerovávanie a obmedzovanie rastu životnej úrovne a osobnej slobody subjektov v Únii.

Únia sa navyše vyznačuje stále väčšou nestabilitou. Jej potenciálne ďalšie politické centralizovanie pod taktovkou „Starej Európy“, s tmelom „antiamerikanizmu“ alebo náhly a neriadený rozpad s možnými konfliktmi medzi členmi by bol/o ohrozením nielen pre jej členov, vrátane Slovenska, ale aj pre USA. Skúsenosť s reálnym socializmom na vlastnej koži je výhodou Slovenska a ostatných krajín „Novej Európy“. Vynára sa tak ich čoraz silnejší spoločný záujem USA: presvedčiť „Starú Európu“ o potrebe čo možno najmenej socialistickom a najviac protrhovo orientovanom prostredí v Európe a dobrej transatlantickej spolupráce. Slovensko a USA sú (nielen) tým bližšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

Peter Gonda

Autor je ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Článok je prevzatý z www.usainfo.sk