Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Peter Gonda: Vstup do eurozóny znamená aj riziká

(dňa 23.5.2008 v sekcii Rozhovory a diskusie)

.Aj keď NBS a ministerstvo financií tvrdia, že vstup do eurozóny znamená stabilitu, upozorňujem, že práve eurozóna je zdrojom nestability a predstavuje systémové problémy a riziká,“ tvrdí ekonóm Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Zhováral sa s ním publicista Ivan Špáni (Euroreport plus, máj 2008).

Slovensko nedávno už emitovalo dlhopisy bez akejkoľvek rizikovej prirážky, zvýšilo sa jeho ratingové hodnotenie. Na jeseň by mala Svetová banka rozhodnúť o preradení Slovenska z transformujúcich sa krajín do skupiny krajín s vyspelou ekonomikou, z krajín, ktoré by potrebovali pomoc, medzi krajiny, ktoré by mohli pomoc poskytovať. Akú perspektívu Slovenska vidíte vy?

Áno, na Slovensku sú naštartované priaznivé trendy k slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou. Brzdí to však podľa mňa vláda, ktorá neeticky a neekonomicky spochybňuje a v praxi narúša princípy, na ktorých stojí priaznivý vývoj. Najvážnejším je hrubý zásah do vlastníckeho práva uľahčením vyvlastňovania majetku.
Bariéry sú však aj v ľuďoch, u ktorých pretrváva kultúra závislosti od iných vrátane podnikateľov spoliehajúcich sa aj na cudzie zdroje. Zvýrazňujú to, a teda ďalšou brzdou priaznivého vývoja sú podľa mňa trendy EÚ. Akoby bolo prirodzené podnikať s pomocou cudzích zdrojov či vyrovnávania rôznych podmienok na trhu. Určitá skepsa je namieste, najmä ak EÚ neustále rôznymi štandardmi a harmonizáciami núti podnikateľov robiť to, čo by inak pri ekonomických kalkuláciách nerobili.

Dobehneme teda niekedy vyspelé krajiny EÚ?

Práve stále viac regulácií trhu a centrálnej harmonizácie v EÚ brzdia napríklad komparatívne výhody aj slovenských subjektov (vrátane nižších nákladov na produkciu), tým ekonomický rozvoj a i približovanie sa k priemeru životnej úrovne napríklad v západnej Európe, zväčša zaostávajúcej za USA. Írsku sa z podobnej úrovne ako máme my podarilo v priebehu dvoch desaťročí dosiahnuť a predstihnúť ekonomický priemer v únii aj vďaka razantnejšiemu znižovaniu daní a bez dnešných prvkov harmonizácie a regulácie v EÚ.

Však máme jedno z najnižších daňových zaťažení.

Isto, daňovým zaťažením spolu s odvodovým nie sme oproti ostatným na tom najhoršie. Ak by sme však chceli niečo zlepšovať pre podnikateľov a motivácie zamestnať (sa), tak sú to práve povinné odvody do sociálnych systémov, ktoré predstavujú až približne 36 percent z nákladov práce.

Varujete, že EÚ stojí stále viac na princípoch centrálne riadenej harmonizácie a centrálnej regulácie, na nástrojoch, ktoré idú proti trhu. Podľa vás trh nepotrebuje harmonizované podmienky. Platí to však aj o snahe EÚ harmonizovať daňové základy? Veď by to uľahčilo podnikanie globálnym firmám, ktoré majú podniky vo viacerých krajinách EÚ, aj sprehľadnilo a spriezračnilo daňovú konkurenciu. Prečo sa Slovensko bráni harmonizácii daňových základov?

Z ekonomických dôvodov, keďže Slovensko dnes získava kapitál aj vďaka daňovej konkurencii, z čoho profitujú firmy aj občania. Treba odmietať akúkoľvek formu daňovej harmonizácie vrátane základov dane z príjmov právnických osôb, lebo ide proti konkurencii (aj daňovej), tým proti ekonomickým princípom, obmedzovaniu moci politikov, presúvaniu sa kapitálu a práce za priaznivejšími podmienkami a vyššej prosperite. Aj harmonizácia základov dane z príjmov môže byť ekonomickým problémom, pretože možno predpokladať, že sa urobí podľa vzoru silnejších hráčov Nemecka, Francúzska, čo by prinieslo opäť väčšiu komplikovanosť do slovenského daňového systému. A môže byť zámienkou harmonizovania aj druhej zložky dane – sadzby, čo by mohlo na Slovensku znamenať vyššie zdanenie.

Ak je náš systém najjednoduchší a najúčinnejší, najprehľadnejší, najvýhodnejší, tak by nemalo byť problémom ho presadiť v EÚ.

Nie, lebo proces centrálnej harmonizácie vyhovuje európskym politikom, okrem iného na vytváranie európskeho štátu s čo najmenšími rozdielmi vnútri (tým však aj obmedzenou ekonomickou výkonnosťou). Ak by aj slovenskí politici chceli tomu brániť, tak problémom je, že nemajú taký vplyv, aby to v EÚ presadili.

Určitým druhom harmonizácie je aj spoločná mena. Podnikatelia v zásade vítajú prechod slovenskej meny na euro. Vy nie. Prečo? Nepredpokladáte priaznivý vplyv vstupu Slovenska do eurozóny na rozvoj podnikania?

V zásade rozumiem pragmatickému postoju podnikateľov. Je prirodzený. Viditeľné prínosy ako nižšie transakčné náklady, nižšie kurzové riziko budú zrejmé. Z hľadiska celej ekonomiky sú však zanedbateľné. NBS prepočítala úspory zo zníženia finančných transakčných nákladov na 0,3 percenta z HDP ročne a zo zníženia kurzového rizika na 0,02 percenta ročne. Podniky, ktoré majú rozvinutý zahraničný obchod v eurových transakciách, pocítia isto nižšie náklady. Ale tie by mohli byť aj bez vstupu do eurozóny. Stačilo by, aby sa prijalo euro iba ako paralelná mena. Vstupom do eurozóny však postihnú aj podnikateľov menej viditeľné vyššie náklady spojené so systémovými problémami a rizikami. Aj keď NBS a ministerstvo financií tvrdia, že vstup do eurozóny znamená stabilitu, upozorňujem, že znamená nestabilitu a obmedzenie slobody a konkurencie, pretože eurozóna je budovaná na nestabilných základoch ako nástroj centrálnej harmonizácie a politickej centralizácie. Nemá podmienky na dlhodobé fungovanie bez vyššej inflácie a/alebo finančných otrasov a cyklických výkyvov. Vážne riziko finančných otrasov a/alebo významne vyššej inflácie v eurozóne vyplýva zo zadlžených dôchodkových systémov v Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Taliansku, kde sú tieto vnútorné dlhy obrovské a ako im starne populácia, budú ich musieť riešiť.

Napríklad ako?

Ako? Buď urobia dôchodkové reformy so súkromne financovaným, kapitalizačným systémom, no pochybujem o ich politickej odvahe ich presadiť. Ak nie, tak budú musieť zvýšiť sociálne odvody a/alebo znižovať nároky dôchodcov na dôchodky. To sa mi zdá tiež politicky nepresaditeľné, teda je to málo pravdepodobné. Zostáva najpravdepodobnejšia alternatíva: hľadať riešenie vyššou infláciou. To môže viesť k vystupovaniu týchto členov z eurozóny s rizikom jej rozpadu alebo, čo je pravdepodobnejšie k tlakom na inflačnejšiu menovú politiku Európskej centrálnej banky. A to už bude mať negatívne dôsledky aj v ostatných krajinách eurozóny, ba aj v krajinách, ktoré urobili dôchodkové reformy, ako je Slovensko. Tieto dlhodobé náklady budú znášať aj naši podnikatelia, hoci si ich dnes nemajú prečo uvedomovať, no upozorňujem na ne, lebo sú menej viditeľné, ale o to závažnejšie a dlhodobé.

Rozhovor bol uverejnený v mesačníku EUROREPORT plus 05/2008.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.