Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Priskorý skok

(dňa 3.2.2008 v sekcii články)

Zdá sa, že koniec slovenskej koruny sa blíži a Slovensko do roka „vhupne“ do eurozóny. Nostalgia za korunou, ale ani príprava osláv víťazstva v behu do eurozóny z krajín V4 nie sú namieste. Pribrzdenie „euro-eufórie“ a zodpovedanie otázok, čo by takýto rýchly vstup Slovenska do eurozóny znamenal a či by bol pre nás výhodný, však dôležité je.

Nahradenie koruny eurom prinesie hneď na začiatku zmeny, ktoré však automaticky neprinesú viditeľnejšie reálne dôsledky. Napríklad, zmeny cien v obchodoch, súm príjmov, či úspor budú aritmetickým prepočtom z korún na eurá po zaokrúhlení. Ďalším príkladom je nepríjemnosť s mincami, keďže namiesto päť korunových bude osem eurových.

Priamym efektom skorého vstupu do eurozóny môžu byť aj relatívne straty sporiteľov v čase, lebo korunové úspory sa pravdepodobne prepočítajú slabším kurzom než by mohol byť neskôr. Výmenný kurz koruny sa dlhodobo posilňuje (napríklad z približne 44 korún zo začiatku roka 2001) a pri dnešnom ekonomickom a cenovom zaostávaní Slovenska by mohol posilňovať ďalej. Povedzme, sporiteľovi by sa 200-tisícový vklad prepočítal pri kurze podľa súčasnej parity 35,44 SK za euro na 5643 eur, avšak neskôr pri silnejšom kurze napríklad 30 SK za euro až na 6667 eur.

Strata domácej meny a výmenného kurzu však prinesie obyvateľom aj priame dôsledky. Výhody z nižších transakčných nákladov budú mať napríklad podnikatelia obchodujúci v eurových transakciách a občania často cestujúci po krajinách eurozóny, keďže nebudú platiť poplatky pri výmenách medzi korunami a eurami. Tieto úspory však odhaduje Národná banka Slovenska iba na úrovni 0,36 percenta HDP ročne. Výhody v menšom objeme budú mať niektoré podnikateľské subjekty aj zo zníženia kurzového rizika, čo podporuje aj presuny kapitálu.

Skorým skokom do eurozóny a stratou výmenného kurzu koruny sa však viac vystavíme vyššej inflácii. Cenové približovanie Slovenska k úrovni Západu bude možné len vyššou infláciou ako v ostatných krajinách EMU, nie aj posilňovaním výmenného kurzu ako dnes. Tlak na vyššiu infláciu môže byť vzhľadom na cenové zaostávanie Slovenska silnejší po skorom vstupe do eurozóny. Cenová hladina SR zodpovedala v roku 2006 iba 52 percentám priemeru úrovne pôvodných 15 členských krajín EÚ, zatiaľ čo napríklad v Slovinsku takmer 70 percent. Na vyššiu infláciu bude pôsobiť aj rast množstva peňazí v ekonomike. Sprostredkovaný rast miezd môže diferencovane u niektorých kompenzovať tlaky na pokles životnej úrovne.

Postupný rast cien však pocítia na raste životných nákladov najmä ľudia, u ktorých tvoria väčšiu časť výdavky na bývanie, energie a iné služby. Práve v týchto položkách sa predpokladá výraznejší rast cien. Vyššia inflácia ako úrokové sadzby bude napríklad znižovať hodnotu úspor a naopak motivovať k úverom. Rýchlejší vstup do eurozóny preto poškodí napríklad ľudí, ktorí sú viac závislí na úsporách (napríklad dôchodcov), zatiaľ čo podporí tých, ktorí si budú brať úvery.

Podstatné sú systémové a dlhodobé dôsledky vstupu krajiny do eurozóny. Z8kladný problém vyplýva zo spôsobu zavádzania eura ako jedinej meny nahrádzajúcej ostatné. Euro tak je nástrojom politickej centralizácie a zhora uskutočňovanej harmonizácie Únie. Pre nás to môže mať reálne negatívne dopady z jednotnej úrokovej a kurzovej politiky Európskej centrálnej banky. Rizikom pokračovania harmonizácie ostatných podmienok môže byť tlak na vyššie dane na Slovensku. Vážnym rizikom sú tiež finančné otrasy v eurozóne, ktoré môžu prepuknúť po financovaní nákladov nezreformovaných a zadlžených dôchodkových systémov (napríklad v Nemecku, Francúzsku a Taliansku) eurom.

Cenou za čerpanie niektorých výhod zo skorého vstupu do eurozóny tak môže byť rýchlejšie vzdanie sa kurzového a neinflačného približovania sa k ekonomickej úrovni Západu, skoršie vpadnutie do eurozóny s finančnými pnutiami a zhoršenie podmienok pre osobnú slobodu a konkurenciu u nás. Vyhnúť sa aj týmto problémom a nezanedbateľným rizikám by znamenalo neskočiť už v roku 2009 do eurozóny.

Peter Gonda je ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol uverejnený v časopise Žurnál 5/2008.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.