Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Dalibor Roháč: Ekonóm v každom z nás

(dňa 30.9.2007 v sekcii Cudzie texty)

Recenzia: Tyler Cowen: Discover Your Inner Economist (21.9.2007, TREND)

Po fenomenálnom úspechu Freakonomics sa knihám popularizujúcim ekonómiu darí. Steven Landsburg, Tim Hartford, David Friedman či Jared Diamond sú asi najznámejší popularizátori ponurej vedy. Úspech sa nedá odoprieť žiadnemu z nich. Niekedy je otázny prínos. Ak sa čitateľovi opakovane vyhadzuje na oči, že „ekonomické motivácie sú dôležité,“ po istom čase to stratí zaujímavosť.

Mnoho ľudí preto hľadelo na vydanie novej Cowenovej knihy s rozpakmi: „Ozaj potrebujeme ďalšiu knihu, ktorá nám bude hovoriť, že motivácie sú dôležité?“ V tejto chvíli je bezpečné povedať, že „Vnútorného ekonóma“ sme naozaj potrebovali. Je to dokonca kniha, ktorá kvalitou výrazne vyčnieva zo série ekonomického popu.

Patrilo by sa povedať, že autor recenzie nemôže byť úplne nezaujatý kritik. Tyler Cowen je jeho učiteľ, a to najlepší, akého kedy mal. Cowenov prístup k ekonómii a jej výučbe kombinuje perfektnú znalosť teórie, uvedomenie si jej obmedzení, a najmä hlboko ľudský, humanistický prístup k jej používaniu. Presne taká ako Tyler Cowen je jeho nová kniha: Dobre vyargumentovaná, pritom vtipná a láskavá.

Platiť deťom?

Dominantnou témou prvej časti knihy je, že rovnako dôležitú úlohu ako motivácie hrá ich vnímanie. Rodičia obvykle deťom za umývanie riadu neplatia. Prečo? Ak dcére vysvetlíte, že umývanie je jej povinný príspevok k funkčnej domácnosti, možno si povinnosť nebude plniť celkom dobre. Ale určite bude pociťovať isté nutkanie spolupracovať a plniť očakávania rodičov.

Ak jej začnete platiť, povie si, že umývanie riadov je práca za peniaze. Rodič sa stane zákazníkom a umývanie riadov objektom jej dobrovoľného rozhodnutia. Problém je, že pár korún za umytie riadov dcére nepridá na štatúte u jej vrstovníkov. Z toho dôvodu pre ňu umývanie nebude veľmi atraktívna voľba. V krajnom prípade si budú rodičia musieť umývať riady sami. Tento príklad ukazuje, že psychologické vnímanie peňažných motivácií je často aspoň také dôležité ako motivácie samy.

Človek je bytosť nedokonalá a jeho vnímanie motivácií je obmedzené. Rovnako je obeť dobre známych psychologických anomálií. Väčšina by sa určite chcela zdravšie stravovať či viac cvičiť. Mnohým sa to pre nedostatok sebakontroly nedarí. Pre ekonóma poučeného o ľudských motiváciách by to nemal byť problém. Nie je nič ľahšie než sa kredibilne zaviazať na cvičenie či chudnutie. Zložte peňažnú zálohu u partnera, priateľa alebo trénera a ten vám ju vráti, len ak sa budete istý čas správať predpísaným spôsobom. Problém je, že takéto záväzky môžu od snahy o sebazlepšenie odstrašiť úplne. Mnohí by z takejto dohody nemali vôbec dobrý pocit a cítili by sa ako otroci – aj keď by vedeli, že záväzky sú len pre ich dobro.

Nie vždy relevatné

Intuitívny ekonóm, ktorý chce využiť ekonómiu, aby viedol lepší život, by mal prihliadať na takéto psychologické otázkam. Ekonomické alebo peňažné motivácie nemusia byť vždy úplne relevantné. To, čo je relevantné vždy, je vzácnosť. Ekonómovia väčšinou premýšľajú o vzácnosti statkov. No často sú najvzácnejšie náš čas, pozornosť či miesto v žalúdku. Nikto nevydrží počúvať ani tú najlepšiu hudbu dlhšie než pár hodín denne. Návštevník Louvru či Tate Gallery tiež neuvidí viac než len malý zlomok celkovej expozície. A aj z nej si pozorne prehliadne len pár obrazov. Ak večeriate v akokoľvek skvelej reštaurácii, neobjednáte si a nezjete tri hlavné jedlá. Ako riešiť vzácnosť tohto druhu?

Tyler Cowen je profesor ekonómie na George Mason University. Je autor siedmich kníh venujúcich sa prevažne ekonomickým otázkam kultúry a niekoľkých desiatok článkov v akademických žurnáloch. Spolu s kolegom Alexandrom Tabarrokom je autor najčítanejšieho blogu o ekonómii na svete www.marginalrevolution.com. Tyler Cowen sám seba charakterizuje ako kultúrneho všežravca: veľmi veľa cestuje, číta novú aj starú beletriu, zbiera obrazy mexických Amate maliarov a počúva všetko od Bacha po brazílske techno. Je autor vyčerpávajúceho sprievodcu po etnických reštauráciách vo Washingtone, D.C., a jeho okolí.

Tyler Cowen ponúka drobné rady, ktorými sa sám riadi. A sú podľa neho hlasom „vnútorného ekonóma,“ ktorého si v sebe nosíme. Väčšina návštevníkov galérií sa po chvíli začne nudiť. Veľa z nich trávi príliš mnoho času čítaním sprievodných textov k obrazom namiesto toho, aby si prezerali obrazy. V galériách Cowen odporúča v každej miestnosti premýšľať, ktorý obraz by sme si radi zobrali domov a prečo. Alternatívne, dobre funguje, ak sa človek hrá, že obrazy v galérii nakupuje a že si nemôže dovoliť prekročiť istú sumu.

Ako čítať? Veľa ľudí, ktorí začnú čítať knihu, sa snaží za každú cenu ju dokončiť. Výsledkom sú týždne strávené prehrýzaním sa textom, ktorý nás nepriťahuje, a výčitky svedomia, ak knihu nedočítame. To je chyba. Neuvedomujeme si, že utopené náklady sú utopené.

Tyler Cowen: Discover Your Inner Economist. Use Incentives to Fall in Love, Survive Your Next Meeting and Motivate Your Dentist. Dutton (Penguin Press), New York (2007), 245 s.

Inak povedané, rozhodovanie v danej chvíli by nemalo byť závislé od toho, že sme na knihu minuli peniaze a že sme strávili čas jej čítaním. Ak nás nebaví, nijako si nepolepšíme, ak sa budeme siliť do jej ďalšieho čítania. Naopak s každou knihou a v každej chvíli si treba klásť otázku: „Je toto tá najlepšia kniha, akú teraz môžem čítať?“ Ak je odpoveď záporná, nemali by sme v čítaní pokračovať. A radšej venovať pozornosť inej knihe.

Ako správne jesť

Podobne ako s knihami, je to s filmami: mnoho filmov – aj tých dobrých – nie je nutné vidieť celé. Niekedy je možné si koniec domyslieť, niekedy pre celkový dojem koniec nie je vôbec dôležitý. Ak je človek v kine a odhodlá sa odísť z predstavenia, môže si pozrieť časti iných filmov.

Veľa ľudí sa obmedzuje na počúvanie hudby, ktorá je nová, alebo na počúvanie nejakých vyhradených hudobných štýlov. Pubertálna mládež počúva to, čo je práve moderné. Milovníci klasickej hudby napäto očakávajú nové nahrávky starých kompozícií. Podľa Cowena je to chyba. Vďaka masovej výrobe kompaktných nosičov a novým digitálnym formátom má každý na dosah ruky nesmierne rozsiahly svet hudby. Len málo z nás ho využíva naplno. Schopnosť vykročiť z obmedzenia hudobných žánrov a období, ktoré si sami ukladáme, otvorí nové bohaté možnosti. Hodnotné kúsky nájde poslucháč v špičkovom heavy metale, bluegrass, balinézskej hudbe či v Josquinových renesančných šansónoch. Najuniverzálnejší pôžitok – zmyslový a aj kultúrny – je však jedlo. Aj v tejto veci „vnútorný ekonóm“ môže pomôcť k lepšiemu a bohatšiemu zážitku. Návšteva reštaurácie v sebe zahŕňa fixné náklady. Preto sú drahšie položky na jedálnom lístku relatívne menej drahé, než sa na prvý pohľad zdá. Najlepším pravidlom je objednávať si to, čo by sme si doma nikdy nepripravili. To môže v praxi znamenať jedlá, o ktorých si myslíme, že nám nebudú chutiť. Lenže takýto prístup zaručene prinesie veľa príjemných a prekvapujúcich zážitkov. Je tiež vhodné spýtať sa, čo je najlepšie. Ak čašník odporučí konkrétne jedlo, je dobrá voľba objednať si ho. Ak dostanete vyhýbavú odpoveď typu „u nás je dobré všetko“ alebo „to závisí od toho, čo považujete za dobré“, možno je namieste zaplatiť za nápoje a odísť. Utopené náklady sú utopené.

Prsteň ako signál

Druhá veľká téma knihy je signalizácia. V ekonómii je to hojne využívaný koncept. Niektoré vlastnosti – či už človeka, politika, výrobku alebo firmy – nie sú jednoducho zistiteľné. Dotyčný človek je tak nútený vlastnosť signalizovať spôsobom, ktorý je pre neho nákladný. Signál musí byť taký nákladný, že odradí tých, ktorí danú vlastnosť nemajú, od jeho napodobňovania. V rovnováhe tak možno prostredníctvom signalizácie odlíšiť tých, ktorí majú nejakú žiaducu schopnosť, od tých, ktorí ju nemajú.

Často sa ako príklad používa vzdelanie – univerzitný diplom (najmä z dobrej školy) je signál inteligencie a pracovitosti. Pre tých, ktorí nie sú inteligentní a pracovití, je príliš nákladné signál imitovať. Univerzitné štúdium tak môže plniť užitočnú úlohu v odlišovaní týchto dvoch skupín. A to aj vtedy, ak si z neho študent nijakú užitočnú vedomosť či schopnosť neodnesie.

Tyler Cowen ukazuje, že signalizácia je prítomná v každodennom živote, osobitne v medziľudských vzťahoch. Muži drahým polovičkám stále dávajú najavo náklonnosť prostredníctvom nákladných a inak neužitočných signálov. Kvety, valentínske pohľadnice a prstene s diamantmi možno väčšine žien ani nerobia radosť – podstatné je, že sú signál, ktorý nebudú imitovať tí, čo o danú ženu nemajú vážny záujem.

Je možné, že veľká časť rodinného života sa točí okolo signalizácie. Ustavične sa snažíme príbuzným dávať najavo, že nám na nich záleží. Je dokonca možné, že to má vplyv aj na fungovanie zdravotníckych systémov: čo by si ľudia mysleli o lekárovi, ktorý by povedal, že bude liečiť len do toho momentu, kým náklady liečby nepresiahnu prínosy? Prečo aj v prípade neúspešnej liečby lekári radšej hovoria niečo ako „urobili sme všetko, čo sa dalo“? Je možné, že časť zdravotnej starostlivosti je o signalizácii. Ak to tak je, nemožno vylúčiť, že sa na liečenie vynakladá viac prostriedkov, než je efektívne – najmä ak existuje iný, efektívnejší spôsob signalizácie.

Poznanie, že veľa z toho, čo ľudia robia a čo sa od nich očakáva, je signalizácia, môže byť pre život prínosné. Je dobré si napríklad premyslieť, či vysielame vždy signály, ktoré sú pre nás výhodné. Nie je napríklad nutné, aby sme priateľom venovali priveľa času, najmä ak sme zaneprázdnení. Možno predstierať, že iné formy signalizovania – pohľadnice či telefonáty – sú pre nás veľmi nákladné. Môžeme tiež predstierať, že sme ešte viac zaneprázdnení než v skutočnosti. A že všetci ostatní ľudia dostávajú ešte menej nášho času než dotyčný priateľ.

Poznanie niektorých ekonomických princípov môže výrazne spríjemniť život. Ak si uvedomíme, že mnoho z každodenných situácií obsahuje otázku ekonomickej vzácnosti, budeme lepšie pripravení túto vzácnosť riešiť. Samo toto poznanie nás neurobí šťastnými. Ekonómia nepovie, aké hodnoty máme vyznávať a aké ciele nasledovať. A je zjavné, že niektoré ciele a hodnoty sú nasledovaniahodné, iné nie. Vedieť rozoznať jedny od druhých je základ dobrého života a civilizovanej spoločnosti. „Vnútorný ekonóm“ je užitočný pomocník pri dosahovaní týchto cieľov.

Autor je doktorand na George Mason University.

Článok bol uverejnený v týždenníku TREND, 21.9.2007.

Prevzaté z www.etrend.sk .

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.