Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Lukáš Krivošík: Trochu iné prednášky

(dňa 11.7.2007 v sekcii Cudzie texty)

Zoznam prednášajúcich i nadnesených tém je naozaj pestrý. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a hlavný predstaviteľ školy verejnej voľby, James Buchanan, sa tu zaoberá právnym rámcom, nutným pre fungovanie trhovej ekonomiky. Načrtáva, že všeobecne záväzné pravidlá môžu vzísť aj z recipročnej etiky, teda nielen ako produkt úmyselnej činnosti zákonodarcu. Buchananove poznámky sú veľmi podnetné, keďže aj okolo nás vidíme dennodenne rozpory medzi pozitívnym a prirodzeným právom.

Nielen euro a freebanking

Francúzsky profesor Pascal Salin zase rozoberá európsku integráciu z pohľadu konkurencie a vlastníckych práv. Kritizuje neoklasickú teóriu dokonalej konkurencie ako nerealistickú a odmieta aj na nej postavené konkurenčné právo. Kriticky sa tiež stavia k centralizácii každého aspektu života Európskou úniou.

Analytik amerického CATO inštitútu, pôvodom Slovák, Marian L. Tupy, nám vo svojej prednáške radí neponáhľať sa s prestúpením na euro. Pozitívny vplyv EÚ na hospodársky rast sa podľa neho preceňuje, pričom píše, že vznik jednotnej európskej meny si nevyžiadala hospodárska nevyhnutnosť. Išlo o rýdzo politický projekt.

Podobne ako Salin, aj Tupy sa prihovára skôr za možnosť paralelného fungovania viacerých mien. Slovensko by si uchovalo svoju korunu a umožnilo by na svojom území používať aj euro. Koruna by vôbec nemusela ťahať za kratší povraz. Uznávaný medzinárodný expert na daňovú problematiku, Daniel J. Mitchell, odmietol snahy niektorých členov EÚ harmonizovať daňové systémy a vyzdvihol výhody daňovej konkurencie medzi jednotlivými štátmi.

Francúzsky filozof Anthony de Jesay zase rozobral slovné spojenie "sociálna spravodlivosť". Tá je vraj v rozpore s "normatívnou spravodlivosťou". Bývalý poradca Ronalda Reagana a taktiež predstaviteľ školy verejnej voľby, William Niskanen, sa sústredil najmä na kvalitu tzv. verejných statkov a možnosť ich poskytovania trhovými subjektmi. Vyslovil tiež odhad, že Európska menová únia sa do desiatich rokov rozpadne kvôli asymetrickým šokom, vyplývajúcim z neriešených problémov západoeurópskych sociálnych systémov.

Ted Abram v rovnomennej prednáške predstavil smutné dejiny sociálneho štátu v USA. Od 60. rokov vraj sociálny systém výrazne prispel k rozvratu rodiny, najmä v čiernych komunitách a vo väčšine oblastí dosiahol presný opak toho, čo sľuboval. Abram však predstavil aj niekoľko úspešných lokálnych projektov, ktoré sú spojené najmä s reformami Reaganovej a Clintonovej administratívy. Jedinečným náhľadom do práce amerického kongresmana bola prednáška jedného z dnešných kandidátov na prezidenta USA, Rona Paula.

Opisuje svoju politickú dráhu, ale aj to ako sa dostal k dielam Ludwiga von Misesa. Ron Paul je známy tým, že odmieta vojnu v Iraku a dôsledne bojuje proti mrhaniu verejnými prostriedkami. Poctu Misesovi vzdal vo svojej prednáške aj prezident ČR, Václav Klaus.

Asi najstručnejší príhovor mal Richard W. Rahn, bývalý ekonomický poradca Busha staršieho. Vymenoval desať predpokladov, ktoré krajina musí spĺňať, ak chce byť bohatá. Patrí sem právny štát, dôsledná ochrana súkromného vlastníctva, úplná deregulácia cien, slobodný obchod, zníženie daní, aj verejných výdavkov, obmedzenie regulácií, administratívne nenáročné rozbehnutie podnikania a neinflačné peniaze.

Rady zo Škandinávie

Švédsky ekonóm Johnny Munkhammar nás vyzval, aby sme kopírovali severské riešenia, nie problémy. Dôrazne vyvrátil mýty o švédskom sociálnom štáte. Švédsko podľa neho zbohatlo najmä v rokoch 1890 – 1950, kedy robilo liberálnu hospodársku politiku. Miera prerozdeľovania tu dosahovala len 20% a ešte v roku 1970 išlo o štvrtú najbohatšiu krajinu na svete. Potom začali rásť dane a bujnieť sociálny štát. Švédsko sa prepadlo na dnešné 13. miesto. Vzrástla inflácia i nezamestnanosť a zaujímavé je, že z 50 najväčších švédskych firiem len jedna bola založená po roku 1970.

Brať si za vzor švédsky sociálny štát, to je podľa Munkhammara ako odpozorovať od matematického génia jeho fajčiarsky zlozvyk a myslieť si, že fajčenie zlepší naše matematické schopnosti. Medzi prednášajúcimi bol ešte jeden hosť zo severnej Európy, dánsky štatistik Bjorn Lomborg, autor knihy Skeptický ekológ.

Lomborg vyargumentoval, prečo nám nehrozí ani vyčerpanie surovín, ani koniec sveta v dôsledku globálneho otepľovania. Sériu prednášok uzatvára český ekonóm Josef Šíma, ktorý dospieva k záveru, že civilizácia môže úspešne fungovať len tam, kde sa dôsledne rešpektujú hranice súkromia a vlastníctva. Politizácia každej oblasti ľudského života a snaha prenášať riešenie všetkých našich problémov na plecia štátu je podľa neho cestou do pekla...

Kniha Na obranu slobodného trhu môže byť zaujímavá nielen pre odborníkov, ale aj študentov a vôbec mladých ľudí. Na vysokej škole také veci často nezaznievajú. Prednášky sú písané zrozumiteľným jazykom a poukazujú na neobvyklé riešenia reálnych problémov. Tá 250-korunová investícia sa naozaj oplatí.

Článok je prevzatý z www.aktuality.sk

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.