Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Sebestačnosť namiesto odkázanosti

(dňa 3.8.2006 v sekcii články)

Napriek istým pozitívnym reformným krokom uskutočneným súčasnou vládou, podstatné deformácie v sociálnej sfére naďalej pretrvávajú. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) preto prichádza so svojou predstavou systémového riešenia týchto deformácií a ponúka vlastný, zásadný a do dôsledkov idúci návrh sociálnej reformy.

Podstatné dlhodobé problémy v sociálnej sfére sa odvíjajú od základnej systémovej deformácie, ktorou je nadmerná úloha vlády (verejnej správy) v ekonomike a spoločnosti. Vláda prostredníctvom opatrovateľského štátu preberá za občanov zodpovednosť za ich vlastnú situáciu.

V sociálnej sfére sa to prejavuje najmä priveľkou, štedrou a široko nastavenou váhou vládou garantovanej sociálnej solidarity, vysokými sociálnymi odvodmi a inými povinnými platbami v sociálnej sfére. Peňažné dávky sa poskytujú univerzálne a bez vyžadovania protihodnoty. V sociálnom systéme majú prevahu povinné formy a verejné piliere, systém je etatistický, centralizovaný, komplikovaný a neprehľadný. Dôsledkom toho sú závislosť významnej časti populácie na sociálnych dávkach a jej pasivita, nízka miera dobrovoľnej solidarity a súkromných aktivít v sociálnej sfére, ale aj vysoké a pre ekonomiku retardačné náklady na fungovanie sociálneho systému.

KI vidí riešenie týchto deformácií a problémov v návrate k uplatňovaniu myšlienky minimálnej vlády, ktorej pôsobenie by sa obmedzilo len na základné funkcie. Sociálny systém by mal byť založený na osobnej zodpovednosti jednotlivcov a rodín, na dobrovoľnej solidarite a súkromnej iniciatíve. Z verejných zdrojov financovaná sociálna solidarita by mala byť cielene adresná a garantujúca len základný životný štandard pre tých, čo objektívne potrebujú pomoc. Prázdne miesto po ústupe vlády z financovania a poskytovania sociálnych služieb by malo byť vyplnené vytvorením podmienok pre osobnú sebestačnosť, pre súkromných poskytovateľov sociálnych služieb a pre dobrovoľnú solidaritu.

Preto navrhujeme podstatne redukovať úlohu vlády v sociálnej sfére a mieru vynucovanej sociálnej solidarity. Ťažiskom nášho návrhu je výrazné zníženie odvodového i daňového zaťaženia. Predchádzať by mu mal presun odvodov plne na zamestnancov, čím by sa zjednotila hrubá mzda s celkovými nákladmi práce a aj pre platiteľov sa sprehľadnila reálna výška odvodov (tá je v súčasnosti “kamuflovaná” rozdelením platenia poistného medzi zamestnávateľa a zamestnanca). Následne by sa mala miera odvodového zaťaženia znížiť zo súčasných 35,9 % (z nákladov práce) na 24 % do dvoch rokov (1. fáza reformy) a neskôr na 14 % (2. faza – do štyroch rokov od spustenia reformy). V dlhodobejšom horizonte by povinné poistné platby nemali vôbec existovať a vládou vynucovaná sociálna solidarita na úrovni základného životného štandardu by mala byť financovaná len z daní.

Nemocenské a úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti by sa mali zmeniť na dobrovoľné poistenie v súkromných poisťovniach. Dobrovoľným by sa mal stať aj 2. pilier (kapitalizačný) dôchodkového systému. Odvody do garančného a rezervného fondu by sa mali zrušiť, odvody na zdravotné poistenie znížiť (spolu so znížením rozsahu garantovanej zdravotnej starostlivosti). Invalidné poistenie by malo byť nahradené presunutím nárokov z neho vyplývajúcich do daní. Po skončení 2. fázy reformy by tak ako povinné existovali len odvody na zdravotné a starobné (1. pilier) poistenie, pričom obe v redukovanej výške oproti súčasnosti. Ostatné druhy poistenia by existovali len na dobrovoľnej báze. Dane z príjmu fyzických i právnických osôb by mohli v štvorročnom horizonte klesnúť na 10 %, daň z pridanej hodnoty na 15 % a spotrebné dane na minimálnu úroveň prípustnú v EÚ.

K rovnako zásadným redukciám by malo prísť aj na strane verejných výdavkov. Okrem nevyplácania poistných dávok u tých typov poistenia, ktoré by prešlo na dobrovoľnú bázu alebo sa zrušilo, a zodpovedajúceho zníženia nárokov pri tých typoch poistenia, kde by došlo k zníženiu poistných sadzieb, navrhujeme zrušiť aj väčšinu sociálnych dávok vyplácaných zo štátneho rozpočtu, najmä prídavky na deti a množstvo nesystémových dávok a opatrení aktívnej politiky trhu práce. Zachované by mali byť iba dávky pre ľudí nachádzajúcich sa v objektívne znevýhodnenom postavení (zdravotne postihnutí, rodičovský príspevok pre rodičov celodenne sa starajúcich o deti predškolského veku) a okrem toho len dávky garantujúce existenčné minimum a dočasná a podmienená pomoc dlhodobo nezamestnaným na ceste k sebestačnosti.

Razantnému znižovaniu odvodov by mali napomôcť aj redukcie verejných výdavkov v iných sférach. Redukovať na minimum a postupne úplne zrušiť by sa mali akékoľvek transfery z verejných zdrojov pre podnikateľské subjekty, výrazne znížiť by sa mala spotreba verejnej správy a postupne by sa mali zrušiť všetky výdavky, ktoré nepatria priamo medzi základné úlohy minimálnej vlády.

Zníženie odvodového a daňového zaťaženia sprevádzané maximálnou liberalizáciou pracovného práva a zrušením minimálnej mzdy povedie k poklesu nezamestnanosti, vrátane dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je hlavným zdrojom chudoby v spoločnosti. Vzrastie váha dobrovoľných foriem solidarity, pre ktoré je potrebné vytvoriť vhodné motivačné prostredie.

Sociálna politika sa už nebude zaoberať masívnym prerozdeľovaním verejných zdrojov v záujme vyrovnávania prirodzene existujúcich rozdielov medzi ľuďmi, či dosahovania iných sociálnoinžinierskych cieľov a sústredí sa len na to podstatné: garantovanie základného životného štandardu pre ľudí v núdzi a na pomoc týmto ľuďom na ich ceste k sebestačnosti. Pomoc pri dosahovaní sebestačnosti by mala byť realizovaná prostredníctvom decentralizovaných programov miestnych samospráv, či nimi poverených súkromných agentúr a subjektov. Mala by byť časovo limitovaná a striktne cielená na dosiahnutie sebestačnosti človeka. Akékoľvek hotovostné dávky pre práceschopného človeka by mali byť podmienené protihodnotou vo forme jeho aktivity, predovšetkým pracovnej. Podpora pre pasívnych jednotlivcov by sa mala obmedziť na bezhotovostné formy.

Takýto koncept sociálnej reformy je vzhľadom na súčasné podmienky značne razantný, je však v praxi uskutočniteľný a pre odstránenie dlhodobých deformácií v sociálnej sfére nevyhnutný.

Peter Gonda, Michal Novota, Ondrej Dostál

Autori sú analytici KI a autori návrhu sociálnej reformy.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 02/2006.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.