Na obranu slobodného trhu

Vlády a iní centrálni regulátori rôznymi formami zasahujú do osobnej slobody, súkromného vlastníctva a konkurencie. Môžu. Mnoho ľudí s tým súhlasí alebo viac alebo menej akceptuje. Príjemnejšie je napríklad nechať sa omotávať „sociálnymi výhodami“ a vymeniť tlak konkurencie za „pohodlie a istoty“. Nezamýšľaným dôsledkom toho však je zvyšovaná závislosť stále viac ľudí od vlády a podkopávanie základov tradičnej morálky, na ktorých stojí západná civilizácia, vrátane dobrovoľnej solidarity a rodiny.

Zdá sa, že sa to odvíja aj od nepochopenia alebo neakceptovania toho, čo je trh, teda, že trh je súhrn individuálnych rozhodovaní ľudí, ktoré vedú k dobrovoľným výmenám statkov medzi ponúkajúcimi a dopytujúcimi za určitú, vzájomne dohodnutú, hodnotu. Také vymedzenie jasne vyvracia mýtus nespravodlivosti trhu, kde automaticky niekto získava na úkor iného a naopak potvrdzuje prospešnosť trhu pre zúčastnené strany výmeny.
Na obranu slobodného trhu ako „hry s pozitívnym súčtom“ prichádza Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Liberální institut s knihou trinástich prednášok renomovaných klasicky liberálnych osobností, ktoré odzneli v Bratislave a Prahe: počnúc prednáškou nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1986 Jamesa Buchanana v Prahe a končiac prednáškou riaditeľa Liberálního institutu pre publikačnú činnosť Josefa Šímu v Bratislave.

Texty prednášok sú zamerané na problémy súvisiace centrálnym regulovaním trhu a na predpoklady fungovania spontánneho poriadku v spoločnosti. Ich spoločným odrazovým mostíkom je učenie Adama Smitha spontánne fungujúcej spoločnosti na báze individuálneho záujmu a „neviditeľnej ruky trhu“ v procese výmen a etických noriem so zainteresovanosťou na osudoch iných optikou „nestranného pozorovateľa“. Napríklad Anthony de Jasay cituje Smitha, že „nestranný pozorovateľ sa nemôže stotožniť s tým, keď sa niekomu niečo berie, čo je pre neho užitočné, len preto, že to môže byť rovnako alebo viac užitočné nám“. Tým dôvodí proti zásahom do vlastníckeho práva. Josef Šíma v závere knihy pripomína, že práve vlastnícke právo je prazákladom spontánneho poriadku v spoločnosti.

Spoliehanie sa na spontánny trhový poriadok s “neviditeľnou rukou trhu“ je preto prirodzeným prejavom dôvery v človeka, a to aj s rešpektovaním jeho nedokonalostí. Pochopiteľne, nutnou podmienkou dlhodobo udržiavaného „spontánneho poriadku“ v spoločnosti sú aj v nej zabudované a čo najviac rešpektované „hodnotové mantinely“ slobody, respektíve slovami Jamesa M. Buchanana „etické minimum vzájomnej závislosti“, dané „etikou reciprocity“.

Dôvera v človeka a „spontánny poriadok s neviditeľnou rukou trhu“ s rešpektovanými pravidlami prináša na rozdiel od snáh centrálnych plánovačov a regulátorov nielen individuálnu slobodu a prosperitu, ale aj tlak na osobnú zodpovednosť a etické správanie sa. Nech kniha „Na obranu slobodného trhu“ k tomu aspoň malým dielom prispeje.

Autor je ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a spolueditor knihy Na obranu slobodného trhu(2007)

Článok bol zverejnený v mesačníku Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Konzervatívne listy5/2007.