Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Lukáš Krivošík: Zrušme 1. máj

(dňa 7.5.2007 v sekcii Cudzie texty)

V roku 1990 malo Slovensko len osem dní pracovného pokoja. Bolo to druhé najnižšie číslo v Európe. Menej boli doma len Holanďania. Dnes oslavujeme so štátnym požehnaním pätnásťkrát do roka a v celej Európe majú viac dní pracovného pokoja len v Lichtenštajnsku. Samozrejme, keď sme doma príliš často, hospodárstvo krajiny zaznamenáva straty. Podľa knihy Richarda Sulíka „Odvodový bonus – Zmena paradigmy“ by ušetrenie piatich dní pracovného pokoja prinieslo dvojpercentný jednorazový nárast HDP. A skutočne, európsky priemer je desať až jedenásť takýchto voľných dní do roka.

Aby redukcia dní pracovného pokoja bola politicky priechodná, dalo by sa postupovať vyňatím niektorého cirkevného a niektorého štátneho sviatku, tak aby sa žiadna časť spoločnosti necítila ukrivdená. Napríklad 1. september ako Deň ústavy by mal opäť začať slúžiť ako prvý deň školského roku. Sám Sulík si kladie otázku, či má zmysel napríklad voľno 8. mája, k výročiu konca druhej svetovej vojny. Osobne by som sa skôr zameral na zrušenie 1. mája.

Historicky je tento deň pripomienkou štrajku chicagských robotníkov z roku 1886. Zástancovia Sviatku práce pripomínajú, že uznávaným je v mnohých krajinách sveta a nevymysleli ho slovenskí komunisti. To je síce pravda, ale práve slovenskí komunisti jeho odkaz počas štyridsiatich rokov svojej diktatúry sprofanovali a totálne vyprázdnili.

Vrcholom boľševickej arogancie bol prvomájový sprievod pri stom výročí amerického štrajku. 26. apríla 1986 sa udiala havária v ukrajinskej atómovej elektrárni Černobyľ a nad strednou Európou sa vznášal rádioaktívny oblak. Sovietska vláda až o tri dni neskôr oznámila verejnosti a svetu, čo sa vlastne stalo. To však československým súdruhom nebránilo vyhnať 1. mája 1986 do ulíc ľudí, bez ohľadu na prípadné zdravotné následky. Kto sa na týchto sprievodoch odmietal zúčastňovať, tomu hrozili pracovné postihy. Je toto tradícia hodná oživovania?

Nikto nebráni prípadným záujemcom, aby oslavovali 1. máj. Ale prečo so štátnym posvätením? Nebolo by ďaleko účelnejšie osláviť Sviatok práce prácou? Vo svete tento deň často využívajú antiglobalisti na výtržnosti a násilnosti. Tých by sa práve zišlo nahnať do roboty a nie dávať im dodatočný deň voľna na rozbíjanie výkladov.

Deň daňovej slobody – skutočný sviatok práce

Človeka práce dnes už negniavi čižma „vykorisťujúceho kapitalistu“. Skôr je to štát, kto ho na každom kroku ošklbáva o peniaze a slobodu. Hoci celkový počet dní pracovného pokoja by sa mal znižovať, zovšednenie 1. mája by sme mohli vykompenzovať zavedením Dňa daňovej slobody ako štátneho sviatku. Slovenská republika by sa tak jasne prihlásila k hodnotám slobody a nie socializmu.

Len na vysvetlenie. Deň daňovej slobody je pohyblivý dátum, ktorý daňovým poplatníkom signalizuje, kedy v roku prestávajú robiť na vládu a začínajú zarábať sami na seba. Vypočítava sa podľa miery prerozdeľovania a minulý rok spadal na 1. jún. To znamená, že skoro celý prvý polrok sme vlani pracovali na štát a z každej zarobenej koruny si vláda zoberie 41 halierov. Združenie daňových poplatníkov a Nadácia F. A. Hayeka vyhlasujú Deň daňovej slobody od roku 1999. Ide o jednoduchý spôsob ako občanom signalizovať, koľko im politici berú peňazí a ako sa tento vzťah vyvíja z roka na rok.

Vlani sme na tom boli zatiaľ najlepšie. Najhorší výsledok bol zaznamenaný v roku 2000, kedy Deň daňovej slobody spadal na 9. jún. Je pravdepodobné, že aj tento rok budeme na štát robiť dlhšie. Zaujímavosťou by bolo porovnať napríklad tereziánsky urbár, ktorý predpisoval poddaným, koľko dní majú odrobiť na vrchnosť. Ľahko by sme mohli prísť k záveru, že na moderný (sociálno-)demokratický štát plahočíme viac, než na stredovekú šľachtu a cirkev.

Že sa to nedá porovnávať, keďže peniaze odvedené štátu slúžia zdravotníctvu, školstvu a iným bohumilým veciam? Ak je to skutočne tak, nech teda zástancovia vysokého prerozdeľovania odpovedia na otázku, prečo pri 41 % miere prerozdeľovania stále ešte u nás existuje chudoba?! A nech nám teda povedia, koľko by štát mal prerozdeľovať, aby sme aj posledné zvyšky chudoby odstránili: 60, 80, 100 %!?

Na Slovensku medzi ľuďmi stále panuje nepochopenie vzťahu medzi príjmami a výdavkami štátu. Mnoho voličov nerozumie tomu, že keď požadujú, aby sa "štát postaral“, musia zároveň povedať, kde nato má vláda zobrať peniaze. Ak sa príliš zvýšia dane a odvody, v ekonomike nezostane dosť peňazí na investície, inovácie a rozširovanie výroby či pracovných miest. Práve svojou názornosťou je Deň daňovej slobody vynikajúcim prostriedkom ako vládu držať na uzde.

Samozrejme, niektorí ľudia a politické strany by mohli mať problém so zrušením ich obľúbeného Sviatku práce. Preto existuje kompromis. Zníženie daní a odvodov o jednu pätinu – aby Deň daňovej slobody pripadol na 1. mája. Potom by sme do ulíc mohli vyjsť s piesňou na perách všetci spoločne – kapitalisti aj socialisti.

Zdroj : Lukáš Krivošík, Foto: TASR

Prevzaté z www.aktuality.sk

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006–2024 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.