Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Lukáš Krivošík: Pascal Salin na Slovensku!

(dňa 24.3.2007 v sekcii Cudzie texty)

Tento týždeň navštívil Slovensko významný francúzsky ekonóm, Pascal Salin. Teoretik slobodného bankovníctva, vášnivý kritik európskej centralizácie i keynesiánskej ekonómie prednášal na pôde Právnickej fakulty UK a Ekonomickej univerzity o podstate kapitalizmu.

Kapitalizmus = súkromné vlastníctvo

Aj keď je dnes v najširších vrstvách francúzskeho národa zakorenená averzia voči slobodnému trhu, klasicko-liberálne myšlienky tu majú dlhú tradíciu. Montesquieu, Constant, Say, Tocqueville, Molinari, Bastiat a zopár ďalších. Profesor Pascal Salin, ktorý dlhé roky pôsobil na univerzite Paris-Dauphin, je viac ako dôstojným pokračovateľom týchto veľkých mužov.

Trhová ekonomika má niekoľko zmätočných učebnicových definícií. Pascal Salin chápe kapitalizmus ako systém legitímnych vlastníckych práv. Slobodnému trhu sa často vyčíta, že je nestály alebo nemorálny. No francúzsky profesor tvrdí, že ide naopak o vysoko výkonný spontánny poriadok, ktorý vyžaduje čestnosť a charakternosť svojich aktérov. Navyše obsahuje aj istú vnútornú stabilitu. Problém skôr je, že vlastnícke práva sú často definované vágne.

Veľa ľudí taktiež nerozumie všetkým nuansám fungovania kapitalizmu. A keďže žijeme v zmiešanej ekonomike, máme tendenciu pripisovať trhu negatíva, ktoré v skutočnosti vytvára svojimi zásahmi štát. V kapitalizme vzniká bohatstvo individuálnym úsilím a dobrovoľnou výmenou plodov našej práce. Dá sa teda chápať ako morálny systém, vyžadujúci i garantujúci mierovú koexistenciu svojich aktérov.

Na Slovensku, rovnako ako vo Francúzsku, dnes vládnu politické strany, ktoré majú v programe systematické porušovanie vlastníckych práv. Ako nás však učí história, kde je súkromné vlastníctvo relativizované a spochybňované, tam dochádza k všestrannému civilizačnému a kultúrnemu úpadku.

Podniky a monopoly

Francúzsky profesor považuje existenciu veľkých podnikov takmer za zázrak. Ide o komplexné celky a je obdivuhodné, že ľudský um takéto funkčné systémy dokázal vytvoriť. Dodáva však, že najzásadnejšie inovácie sa nedejú v mamutích korporáciách, ktoré sú veľakrát nemotorné a byrokratické, ale skôr v malých flexibilných firmách. Kvôli menšej prispôsobivosti zároveň častejšie prepúšťajú veľké firmy, ako malé.

Podľa Salina, v krajinách ako USA, ktoré majú veľmi nízku nezamestnanosť, vzniká väčšina nových pracovných miest v malých dynamických spoločnostiach. Tu sa natíska otázka aj pre Slovensko, či bolo rozumné postaviť naše hospodárstvo na preplatených automobilkách, ktoré sem boli navyše dotiahnuté za cenu porušovania vlastníckych práv daňovníkov, financujúcich investičné stimuly.

V rámci svojho výkladu o konkurencii ako spôsobe objavovania, sa významný ekonóm dotkol aj otázky monopolov. Rozlišovať treba medzi súkromnou firmou, ktorá získa dominantné postavenie na trhu vďaka poskytovaniu najlepších služieb a monopolmi, ktoré vytvoril štát. Takýto vládou vytvorený monopol vzniká najčastejšie v dôsledku zákonných privilégií poprípade štátnych obmedzení vstupu do odvetvia.

V tomto zmysle sa opäť núkajú početné paralely so Slovenskom. Nesprávna politika voči monopolom sa však týka aj Spojených štátov. Vlády mnohých vyspelých krajín útočia na súkromné trhové monopoly ako Microsoft alebo kedysi Rockefellerov Standard Oil, ktoré sa presadili v konkurenčnej súťaži, samé však garantujú postavenie a nekalé praktiky iných monopolov.

Privatizácia bez hraníc

Na otázku z publika, či vidí nejaké nevyhnutné úlohy pre štát, odpovedal Pascal Salin, že a priori nevidí žiadne. Vždy treba hľadať trhové riešenia odvetví, ktoré dnes riadi štát. A to dokonca vrátane infraštruktúry, polície a súdov. V dejinách, aj v súčasnom svete nájdeme dosť dômyselných príkladov služieb, ktoré by mali byť podľa učebníc verejnými statkami, no oveľa lepšie ich zabezpečuje trh.

Principiálne hranice privatizácie neexistujú. V Singapure došlo napríklad k čiastočnej privatizácií centier miest a funguje to. V Zimbabwe sa zase hrozba vyhynutia slonov riešila privatizáciou jednotlivých zvierat dedinčanom. Podľa Salina, len kvôli tomu, že sú ľudia chudobní, neprestanú sa správať ekonomicky. Vďaka tomu, že každý slon mal vlastníka sa skoncovalo s drancovaním tohto druhu a počet zvierat začal opäť narastať.

Opačným príkladom je amazonský dažďový prales - vraj pľúca Zeme, ktoré sú spoločným vlastníctvom ľudstva. Prales je drancovaný, lebo nie je rozdelený medzi konkrétnych majiteľov. Patrí brazílskemu štátu. Ten udeľuje koncesie na ťažbu, čoho dôsledkom je, že podnikatelia len vyklčujú stromy, no nemajú už záujem na jeho sústavnom obnovovaní v podobe vysádzania nových stromov.

Podľa profesora, štát by mal umožniť všestranný vstup do odvetvia aj tam, kde služby poskytuje štát. Inými slovami, mala by existovať legálna možnosť konkurovať vláde v akejkoľvek oblasti. Keďže Pascal Salin je významným teoretikom slobodného bankovníctva, zakázaná by podľa neho nemala byť ani len možnosť ponúknuť popri štátnej mene aj alternatívne peňažné meny, emitované súkromnými bankami.

Historicky boli peniaze stabilné tam, kde do nich štát pokiaľ možno nezasahoval. Na strane druhej, nikdy sme nemali toľko dlhotrvajúcich kríz a menovej nestability ako v 20. storočí. Teda v epoche znárodňovania peňazí štátom prostredníctvom centrálnych bánk. Inflácia, ktorá v ére zlatého štandardu takmer neexistovala, sa stala normálnou súčasťou našich životov. Znižovanie kúpyschopnosti dnešných nekrytých peňazí je tak podľa Salina ďalším podvodom na občanoch zo strany vlád.

Zodpovednosť podnikateľov

Veľa sa diskutuje, či sú firmy iba o zisku alebo by mali niesť aj nejakú sociálnu zodpovednosť. Podľa Salina majú majitelia podnikov predovšetkým jednu povinnosť: spĺňať svoje záväzky, ktoré dobrovoľne na seba prebrali. Či už voči zákazníkom, zamestnancom, dodávateľom alebo bankám. Čo však neznamená, že firma na seba nemôže slobodne vziať aj iné povinnosti, ktoré sa týkajú napr. dobročinných aktivít.

Profesor Salin je originálnym mysliteľom a autor tohto článku sa cíti poctený, že sa v rámci prednášky, zorganizovanej Konzervatívnym inštitútom a následnej recepcie v Miestodržiteľskom paláci, mohol s týmto inšpirujúcim učencom stretnúť a porozprávať. Smutná je len jedna vec. A to, že napriek preplnenej aule, prednášku odignorovali všetci oslovení pedagógovia Právnickej fakulty.

Prevzaté z www.aktuality.sk

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.