Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Ako posudzovať (ne)výhodnosť členstva v eurozóne?

(dňa 24.2.2007 v sekcii články)

V súvislosti s plánovaným členstvom Slovenska v eurozóne sa udržiava atmosféra, že zmysel má diskutovať iba o tom, ako a kedy splniť tzv. maastrichtské kritériá (nízku infláciu, stabilný výmenný kurz, nízke úrokové sadzby a „udržateľný“ deficit a dlh verejnej správy). To je však určitá „pasca nerozmýšľania v súvislostiach“, do ktorej by sa nemali nechať zlákať napríklad ekonómovia.

Maastrichtské kritériá považujem za nedostatočné. Vypovedajú napríklad o prechodnej schopnosti prispôsobiť nastavenie menovej a rozpočtovej politiky požiadavkám terajších členov eurozóny. Nehovoria však nič o miere pripravenosti „ekonomiky SR“ na eurozónu a o funkčnosti a udržateľnosti eurozóny.

Nestačia napríklad pre Veľkú Britániu, ktorá používa päť ekonomických testov na posúdenie, či by bolo výhodnejšie byť v eurozóne. V roku 1997 ich sformuloval britský minister financií Gordon Brown a odvtedy Veľká Británia aj na základe nich nevstúpila do eurozóny. Príkladom doplňujúcich kritérií je tiež návrh prezidenta Česka Václava Klausa a jeho kritérií pre prijatie alebo neprijatie eura v ČR.

A Slovensko? Po vypracovaní analýzy Kritéria ne/výhodnosti členstva Slovenska v eurozóne odporúča Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika posudzovať výhodnosť alebo nevýhodnosť členstva Slovenska v eurozóne aj podľa siedmich systémových a pragmatických kritérií. Sú postavené na logike odpovedí na otázky, keď sa chceme stať členom „(euro)klubu“: či by členstvo v ňom znamenalo alebo prinieslo pre ľudí na Slovensku:

    1. Priaznivejšie podmienky pre osobnú slobodu a konkurenciu (vrátane podmienok v daňových a sociálnych systémoch)
    2. Predpoklady pre vyšší ekonomický rast a životnú úroveň obyvateľov
    3. Záruku finančnej stability, s predpokladmi do budúcnosti
    4. Podmienky pre fungujúcu menovú úniu bez významnejších rizík cyklických výkyvov a/alebo finančného kolapsu
    5. Schopnosť využívať výhody nižších transakčných nákladov ekonomických subjektov
    6. Nevyvolávanie tlakov na vyššiu infláciu a nenáchylnosť subjektov v SR na cyklické výkyvy
    7. Schopnosť „ekonomiky SR“ pružne reagovať na prípadné externé šoky

Prvé štyri (systémové) kritéria sú o podmienkach v eurozóne a o miere „ne/pripravenosti Európy“ na fungujúcu menovú úniu. Ich plnenie považujem pre blahobyt ľudí za najdôležitejšie a nevyhnutné. Piate až siedme (pragmatické) kritériá vypovedajú o miere pripravenosti ekonomických subjektov a podmienok v SR na eurozónu.

V eurozóne dnes nie sú priaznivejšie podmienky pre konkurenciu a eurozóna nie je automatickým predpokladom vyššieho ekonomického rastu a zárukou finančnej stability, napríklad stability verejných financií, oproti podmienkam mimo nej. To čiastočne potvrdzuje vývoj počas jej fungovania. Téza o vyššom ekonomickom raste Slovenska v eurozóne oproti tomu, ak by sme ostávali mimo nej, nie je ekonomicky podložená a ani prepočtami NBS alebo iných inštitúcií potvrdená. Rizikom je navyše, že dnešná eurozóna nemá vytvorené základy pre jej dlhodobé fungovanie bez dodatočných nákladov, či cyklických výkyvov alebo finančných otrasov.

Z navrhnutých kritérií nie je z pohľadu súčasnosti splnených šesť z nich a splnené je iba jedno (kritérium č. 5), čo naznačuje nevýhodnosť a rizikovosť členstva Slovenska v eurozóne. Predpokladá sa však, že ich vyhodnocovanie by malo podliehať kvantifikovaným prepočtom a ekonomickým testom. A to by bola úloha pre výskumné útvary NBS, ministerstva financií, ako aj pre akademikov, zástupcov vysokých škôl a prípadne mimovládnych organizácií.

Vláda, ktorá by nevháňala „svojich“ občanov do neprimeraného rizika by preto mohla zdôvodnene odložiť vstup Slovenska do eurozóny a podmieniť ho nielen plnením maastrichtských kritérií, ale aj plnením napríklad navrhnutých siedmich systémových a pragmatických kritérií.

Peter GONDA, ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Článok bol publikovaný v SME 23.2.2007.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.