Vďaka, Milton, "Adam Smith 20. storočia"!

Vo veku úctyhodných 94 rokov zomrel 16. novembra 2006 (podľa mňa) najvplyvnejší predstaviteľ klasického liberalizmu 20. storočia Milton Friedman. To, čo zanechal po sebe je však niekoľkonásobne úctyhodnejšie ako jeho dlhý vek, osobitne tým, že významne prispel v ekonomickej teórii a hospodárskej praxi k prinavráteniu dôrazu myšlienok (Adama Smitha), zameraných na jednotlivca a jeho osobnú slobodu.

Po hegemónii keynesiánskej ekonomickej školy orientovanej krátkodobo na vládne stimuly dopytu a jej uplatňovaní veľkých úloh vlád od 30-tych do 60-tych rokov minulého storočia to bol práve najmä Milton Friedman a jeho manželka Rose, ktorí spochybnili a vyvrátili základy keynesiánskej ekonomickej teórie, tak aktívnej fiskálnej politiky, ako aj menovej politiky, ktoré mali v duchu keynesianizmu ovplyvňovať chod ekonomík. Konceptom prirodzenej miery nezamestnanosti napríklad úplne vyvrátili platnosť Philipsovej krivky (nepriamej závislosti medzi infláciou a mierou nezamestnanosti)

Naopak, ako hlavný predstaviteľ monetarizmu a iba peňažného vnímamnia inflácie rozpracoval s manželkou Rose kvantitatívnu teóriu peňazí (odvodenú z Fisherovej transakčnej rovnice). Jeho peňažné pravidlo sa stalo odporúčaním, čo jediné majú robiť centrálne banky (strážiť rast množstva peňazí v ekonomike v súlade s rastom produktu v ekonomike). Do menovej teórie významne prispel aj napríklad dielom Restatement of the Quantity Theory of Money (1956)

Neefektívnosť centrálnej banky na príklade zlyhania Federálneho rezervného systému na začiatku Veľkej hospodárskej krízy popísal spolu s A. Schwartz v jednom z jeho odborne najuznávanejších diel A Monetary History of the United States 1867 - 1960 (1963).

Milton Friedman zaviedol do ekonomickej teórie pojem "ľudský kapitál" (human capital) a v protirečení s keynesiánskym prístupom k spotrebe rozpracoval "hypotézu permanentného dôchodku.", a to napríklad v diele Theory of the Consumption Function" (1957).

To je v stručnosti len niekoľko príkladov z extrémnej plodnej vedeckej práce Miltona Friedmana.

Dokázal sa priblížiť aj ekonomicky menej vzdelanej verejnosti, napríklad im prístupnejšie napísanými knihami Kapitalizmus a sloboda(1962) a osobitne Sloboda voľby(1980).

A nakoniec, treba spomenúť dôležitý aj jeho prepojenie s praxou, a to vplyv na kľúčových politikov, ktorí presadili viaceré myšlienky liberálnej ekonomickej teórie do hospodárskej politiky. Osobitne to platí pre Ronalda Reagana a "jeho" ekonomickú reformu v USA počas 80-tych rokoch minulého storočia.

"Čím menej priestoru necháte vláde, aby ovplyvňovala vaše životy, a čím viac zodpovednosti vezmete do svojich rúk, tým slobodnejší a bohatší budete." Aj to je jeden z kľúčových odkazov Miltona Friedmana pre nás.

PS: "Vďaka, Milton, za ostatných a aj za seba. Bola to práve Tvoja popularizačná kniha Sloboda voľby, ktorá mi dopomohla sa na vysokej škole dostať z vplyvu keynesianizmu"