Peter Gonda

Peter Gonda je:

  • riaditeľ a (politický) ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a
  • externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Oblasti, ktorým sa venuje:

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Akadémia Klasickej Ekonómie

Na obranu slobodného trhu
 
 
Peter Gonda SLOBODA - VLASTNÍCTVO - ZODPOVEDNOSŤ ... o ekonómii, ekonomickom liberalizme a tradičných hodnotách
   

Bastiat, F.: Petícia výrobcov sviečok

(dňa 6.10.2006 v sekcii Cudzie texty)

Petícia výrobcov sviečok, kahancov, lámp, lustrov, svietidiel, kandelábrov, zhasínadiel, ako aj výrobcov loju, oleja, živice, alkoholu a všeobecne všetkého, čo súvisí s osvetlením.

Vysoko váženým členom poslaneckej snemovne:

Vážení páni!

Ste na dobrej ceste. Odmietate abstraktné teórie a neprikladáte veľký význam blahobytu a nízkym cenám. Venujete sa predovšetkým starostlivosti o dobro výrobcov. Vaším prianím je oslobodiť ho od zahraničnej konkurencie, alebo aby sme to vyjadrili jedným slovom, chcete docieliť, aby domáci trh slúžil výhradne domácemu priemyslu.

Obraciame sa na vás, pretože vám ponúkame vynikajúcu príležitosť, aby ste mohli uplatniť vašu ... teraz sme však v rozpakoch, aký názov máme použiť. Vašu teóriu? To nie, nič nie je také klamné ako teória. Vašu doktrínu? Váš systém? Váš princíp? Vy však nemáte radi doktríny, máte hrôzu zo systémov a čo sa týka princípov, vy predsa vyhlasujete, že v politickej ekonómií neexistujú žiadne princípy. Použijeme preto názov: vaše praktiky – vaše praktiky bez teórie a bez princípov.

Naše priemyslové odvetvie je vystavené neznesiteľnej a nekalej konkurencii zo strany istého zahraničného rivala, ktorého výrobné podmienky pri produkcii svetla úplne zjavne prevyšujú akékoľvek naše možnosti a schopnosti, a to dokonca v takej obrovskej miere, že tento konkurent zaplavuje náš domáci trh svetlom za rozprávkovo nízke ceny; v tom okamihu, kedy sa objaví, je koniec s naším predajom, všetci spotrebitelia sa obracajú k nemu a celé jedno francúzske priemyselné odvetvie je so svojimi špecializovanými výrobnými postupmi z minúty na minútu prudko zasiahnuté totálnou stagnáciou. Tento rival a konkurent, ktorým nie je nikto iný ako slnko, vedie proti nám tak nemilosrdnú vojnu, až to u nás vzbudzuje reálne podozrenie, že ho proti nám štve perfidný Albión (majú tam v poslednej dobe vynikajúcu diplomaciu); hlavnou indíciou pre toto podozrenie je fakt, že slnko sa chová k tomuto nafúknutému ostrovu so zvláštnou šetrnosťou, ktorú samozrejme ihneď odloží, len čo sa obráti k nám.

Žiadame vás, aby ste vo svojej láskavosti prijali zákon, ktorý nariadi bezpodmienečné zamurovanie všetkých okien, vetrákov, trhliniek, dierok, špárok, kukátok, zavretie a zaklincovanie všetkých vonkajších i vnútorných okeníc, ako aj zatiahnutie závesov, záclon, opôn a roliet – jedným slovom absolútne zatemnenie všetkých otvorov, dier, štrbín, trhlín, špárok a prasklín, ktorými si slnečné svetlo zvyklo bezohľadne prenikať do našich domov, čím nekalo poškodzuje naše krásne a počestné odvetvie, o ktorom môžeme s hrdosťou prehlásiť, že poskytlo pracovné miesta robotníkom v celej našej krajine, od ktorej by bolo hrubým nevďakom, keby sa teraz nepostavila na našu stranu v tomto boji s úžasne nerovnakými podmienkami, ktorý musíme zvádzať každý deň.

Apelujeme na vašu dobrú vôľu, vážení páni poslanci, aby ste nepokladali naše požiadavky za nejakú formu satiry a nezamietli ich, aspoň dokým nevypočujete argumenty, ktoré podávame na ich podporu.

Takže najprv, pokiaľ uzavriete, ako najviac bude možné, všetky prístupy k prirodzenému svetlu a tak vytvoríte potrebu svetla umelého, nájdeme vôbec odvetvie vo Francúzsku, ktoré by v dôsledku toho nebolo stimulované?

Pokiaľ bude vo Francúzsku vyššia spotreba loja, bude potrebného viac hovädzieho dobytka a oviec a my bude svedkami zväčšenia pastvín a obhospodarovanej pôdy ako takej, a rovnako zvýšenia produkcie mäsa, vlny, kože a zvlášť hnojiva, ktoré je základom všetkého poľnohospodárskeho bohatstva.

Pokiaľ sa vo Francúzsku zvýši spotreba oleja, budeme svedkami expanzie produkcie maku, olív a repky olejnej. Tieto bohaté, avšak pôdu značne vyčerpávajúce plodiny prídu v pravý čas, aby nám umožnili so ziskom využiť nárast bonity pôdy, ktorý vznikne v dôsledku rozvoja chovu dobytka a s tým súvisiacim zvýšením produkcie hnojiva.

Naše močiare, slatiny a piesočné pláne sa pokryjú stromami bohatými na živicu. V našich horách budú početné roje včiel zbierať voňavé poklady, ktoré sa dnes bez akéhokoľvek úžitku strácajú a vyprchajú, podobne ako kvety z ktorých pochádzajú. Nebude teda ani jedno poľnohospodárske odvetvie, ktoré by nezaznamenalo obrovský rozvoj.

Rovnako to platí o lodnej doprave. Tisíce nových lodí vyplávajú na lov veľrýb a v krátkej dobe tak budeme mať námornú flotilu, ktorá bude obhajovať česť Francúzska a stane sa pýchou každého patriota, medzi ktorých patríme aj my, nižšie podpísaní žiadatelia, obchodníci so sviečkami, atď.

A ako bude toto opatrenie vplývať na svetoznáme parížske artikle, ktoré sú tak často predmetom Vášho záujmu a ochrany? Veď práve v Paríži sa bude vyrábať bronz, krištáľ, pozlátenie i jemne vytepané zlato na svietidlá, lampy, lustre, kandelábre, ktoré budú svietiť v rozľahlých obchodných domoch, v porovnaní s ktorými sú tie dnešné len úbohými malými obchodíkmi.

V tých dobách už nenájdeme na piesočných dunách ani jedného úbohého zberača živice a ani jedného úbohého baníka v hlbinách jeho tmavej diery, ktorý by nemali zvýšené mzdy a netešili sa rastúcemu blahobytu.

Vážení páni, nie je treba nič iné, iba aby ste sa trošku zamysleli, a hneď sa presvedčíte, že neexistuje hádam ani jediný Francúz, počnúc bohatým akcionárom Anzinskej spoločnosti a skromným predavačom zápaliek končiac, ktorému by úspech našej petície nezlepšil jeho hospodársku situáciu.

Predpokladáme vaše námietky, páni; ale nebude medzi nimi ani jedna jediná, ktorú by ste nenašli v tých plesnivých starých knihách spísaných obhajcami voľného obchodu.

Osmeľujeme sa vás vyzvať, aby ste vyslovili proti nám hocaké slovo, ktoré sa okamžite neobráti proti vám samotným, ako aj proti zásade, ktorou sa riadi celá vaša politika.

Poviete nám, že toto protekcionistické opatrenie síce môže priniesť zisk nám, avšak celé Francúzsko ako celok nezíska, pretože spotrebiteľ bude musieť hradiť náklady?

My máme na to pripravenú odpoveď:

Vy už nemáte žiadne právo dovolávať sa záujmov spotrebiteľa. Keď niekedy nastal rozpor medzi jeho záujmami a záujmami výrobcov, obetovali ste spotrebiteľa doteraz za každých okolností. Robili ste to kvôli podpore priemyslu a zvyšovaniu zamestnanosti. Z rovnakého dôvodu je vašou povinnosťou urobiť to i teraz.

Skutočne, vy sami ste predpokladali túto námietku. Keď vám bolo povedané, že voľný dovoz železa, uhlia, obilia a textilu je v záujme spotrebiteľa, odpovedali ste: „Áno. Ale je v záujme výrobcu, aby bol tento dovoz zakázaný.“ – Brilantné! Je teda isté, že ak je v záujme spotrebiteľa, aby mal prístup k prirodzenému svetlu, tak naopak v záujme výrobcov je, aby bol tento prístup spotrebiteľom znemožnený zákazom.

„Ale,“ môžete ešte povedať, „výrobca a spotrebiteľ sú jednou a tou istou osobou. Ak výrobca profituje z ochranárskych opatrení, tak rovnako umožní prosperovať sedliakovi. A naopak, ak prosperuje poľnohospodárstvo, otvára sa tým odbyt pre priemyslové výrobky.“ Brilantné! Ak nám udelíte monopol na produkciu svetla počas dňa, tak okamžite začneme nakupovať veľké množstvo loja, uhlia, oleja, živice, vosku, alkoholu, striebra, železa, bronzu a krištáľu, aby sme náš priemysel zásobovali surovinami; a okrem toho ak my spolu s našimi početnými dodávateľmi zbohatneme, zvýši sa tým ohromne naša spotreba, a staneme sa tak žriedlom prosperity pre všetky odvetvia domáceho priemyslu.

A čo ak poviete, že slnečné svetlo je dar, ktorý nám dobrotivá príroda poskytuje zadarmo a že odmietnuť takýto dar neznamená nič inšie než odmietať bohatstvo ako také pod zámienkou stimulácie rozvoja prostriedkov, ktorými sa toto svetlo získava?

Ak zaujmete túto pozíciu, zasadíte tým smrteľný úder svojej vlastnej politike; nestrácajte zo zreteľa, že doposiaľ ste zamedzovali dovozu zahraničného tovaru, pretože a nakoľko sa tento tovar svojím charakterom podobal daru, ktorý dostávame zadarmo. K tomu, aby ste vypočuli požiadavky monopolistov, máte iba polovičnú motiváciu, zatiaľ čo k tomu, aby ste vyhoveli našej žiadosti, máte motiváciu dokonalú, pretože táto žiadosť je v dokonalej zhode s politikou, ktorú robíte; a založiť vaše zamietnutie našej žiadosti iba na tej skutočnosti, že naša žiadosť má pevnejší základ ako iné požiadavky, by znamenalo to isté ako stanoviť rovnicu (+) x (+) = (-); inými slovami by to znamenalo vŕšiť absurditu na absurditu.

K tomu, aby bol výrobok vyrobený, je nutná súčinnosť ľudskej práce a prírody, pričom vzájomná proporcia medzi týmito činiteľmi závisí vždy na konkrétnej krajine a na príslušných klimatických pomeroch. Časť, ktorá je príspevkom prírody, je vždy poskytovaná zadarmo, zatiaľ čo časť, ku ktorej prispieva ľudská práca, je práve tým činiteľom, ktorý je zdrojom hodnoty a za ktorý je nutné platiť.

Ak sa pomaranč, ktorý k nám prichádza z Lisabonu, predáva o polovicu lacnejšie ako pomaranč z Paríža, tak je to spôsobené tou skutočnosťou, že prírodné teplo, ktoré je ako také bezplatné, robí v prospech lisabonského pomaranča to, čoho môžu parížski pestovatelia dosiahnuť len za pomoci umelého vykurovania, za ktoré sa musí samozrejme platiť.

Môžeme teda povedať, že keď sa k nám dovezie pomaranč z Portugalska, tak ho dostávame spolovice zadarmo, alebo inými slovami, že jeho cena je polovičná v porovnaní s pomarančmi vypestovanými v Paríži.

A práve jeho polobezplatnosť (ospravedlňujeme sa za toto slovo) spôsobuje, že presadzujete zákaz jeho dovozu. Hovoríte: „Ako môžu francúzski výrobcovia vzdorovať zahraničnej konkurencii, keď sú nútení vykonať všetku prácu, zatiaľ čo výrobcom zo zahraničia postačuje, aby vykonali iba jej polovicu, pretože o tu druhú sa postará slnko?“ Avšak ak vás ona polobezplatnosť nejakého produktu vedie k snahe vylúčiť ho z konkurencie ochranárskym opatrením či clom, tak potom ako je možné, že úplná bezplatnosť u iného produktu vás vedie k tomu, aby ste mu umožnili účasť v konkurenčnom boji? Buďto teda nie ste úplne dôslední vo svojej logike, alebo by ste potom, čo z konkurencie vylúčite polobezplatnosť, mali z nej vylúčiť a fortiori a s dvojnásobnou horlivosťou taktiež onú úplnú bezplatnosť.

Povedzme to ešte raz: keď k nám nejaký výrobok – uhlie, železo, obilie alebo textil –prichádza zo zahraničia a keď ho môžeme získať s menším množstvom práce, ako keby sme ho sami vyrobili, tak príslušný rozdiel nie je nič iného než dar, ktorý dostávame bezplatne. Veľkosť tohto daru je úmerná výške daného rozdielu. Je to štvrtina, polovica alebo tri štvrtiny z hodnoty produktu – pokiaľ od nás cudzí výrobca požaduje štvrtinu, polovicu alebo tri štvrtiny toho, čo musíme zaplatiť, keď si kúpime rovnaký produkt vyrobený u nás doma. Tento dar rovnako môže byť taký veľký, že sa ním pokryje celá hodnota produktu: vtedy sa ten, kto nám produkt ponúka, stáva darcom, ktorý od nás nič nepožaduje, a to je práve prípad slnka, ktoré nás bezplatne obdarováva svetlom. Otázka, ktorú vám teraz rýdzo formálne kladieme, a na ktorú chceme poznať odpoveď, znie: Čo chcete pre Francúzsko – dobročinné bezplatné spotrebovávanie alebo výrobu, ktorá síce musí byť zaplatená, ale podľa nášho názoru je i beztak výhodnejšia? Zvoľte si jednu z týchto alternatív, ale riaďte sa logikou; pretože pokiaľ ochraňujete domáci trh – a vy tak skutočne robíte – pred zahraničným uhlím, železom, obilím a textilom a vaša rozhodnosť pritom rastie v priamej úmere k tomu, ako sa ceny tohto tovaru približujú k nule, tak len uvážte, aká by to bola nedôslednosť, keby ste povolili prístup slnečnému svetlu, ktorého cena je rovná nule po celý boží deň?

Preklad článku: Matúš Pošvanc, Nadácia F. A. Hayeka

Prevzaté z www.hayek.sk.

Index
Texty
 -   články
 -   e-texty
Prednášky pre verejnosť
Akadémia klasic. ekonómie
Výučba na VŠ
Štúdie a publikácie
Rozhovory a diskusie
Odporúčané
 -   linky
 -   knihy
 -   cudzie texty
Foto
Kontakt
Životopis
Info
English

Copyright © 2006 Peter Gonda, all rights reserved.
Powered by Metafox CMS of Platon Group.